Po týždni.
Ráno.
-Dobré ráno mami.
-Dobré.
-Oci kde je mama?
-Išla so Sabínou k lekárovi, lebo je prechladnutá trochu...
-Aha čo máme na raňajky?
-Párky máš ich tu nastole.
-Aha ďakujem.
-Dobrú chuť.
-Diky, ty oci dnes budeš doma?
-Dnes? Nie musím ísť do práce... Prečo potrebovala si niečo?
-Nie ale veď je sobota to aj v sobotu musíš pracovať?
-Ja viem niesom poriadne doma, ale mám veľa práce...
-Oci, ale už poriadne si ani nepametám kedy sme boli spolu ty, ja, mama a Sabína na niakom výlete.
-Slubujem všetko vám vynahradím ale mám veľa práce...
-No to vydím...
Po chvíli mu prišla sms...
-Budem musieť ísť. Lúbim ťa pa.
-Aj ja teba, áá oci kedy prídeš?
-Zajtra ráno musím ísť súrne na služobku...
-Aha tak ahoj.
Ani som mu nestihla povedať ahoj a už ho nebolo... Zvláštne ako stále chodí na služobky... Ale nehám to tak...
V tom mi zazvonil mobil volala mi Borisova babka zlakla som sa či sa niečo nestalo...
-Prosím?
-Valentínka?
-Dobrí deň. Deje sa niečo?
-Ahoj nie nič sa nedeje len ti volám lebo Borisko je už doma s nemocnice pustili ho, je už v poriadku chcel by aby si prišla ho pozrieť zavolal by ti, len má vibitý mobil a tak ti volám ja.
-To to vážne???! To je super že je už doma konečne! A ako sa má? Ano prídem ho pozrieť pozdravte ho, len teraz nemôžem mama neni doma išla zo Sabínou k lekárovi tak prídem keď prídu domov lebo neviem či mama má klúče. Prídem čo najskvôr.
-Dobre odkážem ahoj.
-Dovidenia a ďakujem že ste mi zavolali.
-Ahoj.
Tak som sa potešila že je konečne doma! Už bolo načase po tých dlhích 3 týždňoch čo tam bol... Som šťastná že je konečne doma!
V tom prišla mama.
-Mami mami!
-Ahoj Valentína...
-Mami Boris je už doma!
-To je super! teším sa s tebou. Dodala smutním hlasom...
-Mami stalo sa niečo?!
-Nie nie čo by sa malo... Ocino je doma?
-Nie vravel že musel íť súrne na služobku, príde zajtra ráno.
Vydela som že mamu niečo trápy ale dala mi jasne najavo že asi o tom nechce hovoriť a tak som to račej nehala tak...
-Aha dobre, zober Sabínku a prosím ťa prezleč ju.
-Dobre a čo je Sabíne!?
-Nič vážne, má len teplotu a trochu kašle to je všetko...
-Aha fajn mami nevadilo by ti keby som išla teraz za Borisom volala mi jeho babka chce aby som prišla.
-Jasné len choď.
-Nepotrebuješ s niečím pomôcť lebo ak áno stačí povedať za Borisom môžem ísť aj pod večer...
-Nie nič. V pohode môžeš ísť.
-Fajn tak ja idem.
-Dobre.
A tak som prezliekla Sabínu, ja som sa umyla obliekla a utekala som na bus aby som nemusela ísť pešo k Borisovi cestou som mu kúpila čokoládu...
Keď som bola u neho.
Cŕŕŕŕn...
-Haló?
-Dobrí deň babka to som ja Valentína.
-Aha ahoj poď hore.
-Ďakujem.
Keď som višla hore.
-Ahoj Valentínka už ťa čakáme.
-Dobrí deň toto som doniesla je to len čokoláda.
-Ale nemusela si si robiť starosti...
-Veď je to len maličkosť.
-Boris je v izbe už čaká.
-Ďakujem.
Keď som prišla do izby.
-Ahoj Boris.
-Ahoj Valentína.
Objali sme sa dali pusu...
-Tak ako sa cítiš?
-Fajn len to rebro trochu ešte bolí...
-Aha.
-Natrela by si mi ho prosím?
-Jasné, len kde máš mastičku?
-Na stole.
A tak som zobrala masť a natrela som mu rebro chudák muselo ho to veľmi bolieť mať zlomené rebro au...
-Máš veľmi jemné ruky...
-Snažím sa jemne aby som ti to niako nestlačila aby ťa to nezabolelo.
-Od teba nikdy...
Iba som sa usmiala.
-Fajn tak už to máš.
-Ďakujem, ďakujem že si prišla.
-Nemáš zač...
-Vieš si skvelé dievča, a chcem ti povedať že ťa veľmi lúbim a ďakujem že si ma tam v tedy nenechala...
-Ďakujem, vieš nemusíš mi ďakovať za niečo čo bola samozrejmosť.
-Ale musím keby vtedy nebolo teba asi by som tu už nebol...
-Ššššt... Takto nehovor bola to moja povinnosť a vážim si to že si ku mne vždy úprimný...
-Aj ja že si ku mne vždy milá, úprimná, láskavá... LŤ.
-LŤ.
Potom sme si dali pusu...
Chvílu sme sa bozkávali... No po chvíli.
-Povedz že teraz môžme...
-Môžme čo??!
-Ísť spolu na párty?!
Prekvapením pohladom pozeraá. -Na akú párty?
-No Gabika robí párty na jednej chate pri Leviciach ide tam ona jej chalan a ešte jej kamaráti. A pozvala aj nás.
-Aha a to je kedy? A s kím? A ešte nemôžeš nikam chodiť!?
-Neboj už môžem len si musím dať pozor aby som nespadol na rebro, zajtra na chatu na dva dni. Ty, ja Gabika a jej chalan a ešte jej kamoši...
-Aha no ja neviem či budem môcť, a kolko by nás tam bolo ísť?! A čo je to za párty??!
-Gabča spomínala okolo 20 ludí. Bude mať zajtra 16 rokov a tak jej to rodičia dovolili urobiť si párty vo velkom a pozvala nás.
-Aha no ja neviem Boris... Nezdá sa mi to...
-Prosím Valentína sme pozvaný...
-A čo by sme jej kúpili?
-Už som jej kúpil.
-A čo?
-MP 3.
-Aha.
-A čo by som jej dala ja?!
-Stačí dezert jej nejde aj tak o darčeky ale o to aby sme sa zabavili.
-Ok viem čo jej dám také tričko čo ani nenosím... A to na 2 dni fajn tak by som išla len sa ešte musím doma spýtať vieš mama a oco aký sú...
-Ok som rád.
-Tak ja pôjdem ahoj ešte ti zavolám dnes večer.
-Fajn ahoj.
-LŤ.
-Aj ja pa.
-Pa.
A tak som išla domov... Keď som bola doma.
-Mami? Som domáá! Kričala som s chodbi...
-Ahoj ššššt. Sabína akurát zaspala tak ako je Borisovi??!
-Aha. Fajn je mu fajn len rebro ešte trochu ho bolí ale je mu už fajn...
-To je dobre.
-A mami môžem sa ťa niečo spýať??!
-Jasné len hovor.
-Zajtra Borisova kamarátka má 16 rokov a robí párty vo veľkom, a mňa a Borisa pozvala na 2 dni na chatu niekde pri Leviciach mohla by som ísť?
-Valentína v žiadnom prípade!
-Prečo mami prosím, mám už aj darček prosím je to len 2 dni.
-Valentína povedala som nie!
-Mami! Ja tam chcem ísť a nejdem sama idem s Borisom!
-Veď práve, Boris.
-Čo sa bojíš veď sa mi nič nestane prosím mami.
-Valentína ako si sa spoznala s Borisom, už si si prežila viac než dosť a myslím že ty sama vieš načo narážam!
-Mami áno prežila, ale mám 15 a ľúbim ho!
-Valentína máš ano len 15 rokov, a o živote ešte veľa nevieš aj keď si si za posledný ten čas čo sme sa sme do Bratislavi nasťahovali zažila svoje ale, chlapcov je vela a Boris nieje jediný...
-Mami! Ja ho ľúbim!!!
-Dobre to ti neberem ale bojím sa o teba!
-Čoho sa bojíš tak mi to povedz!!???
-Že sa s ním vyspíš!!
-Mami o tomto sme sa už bavili! Ale ty mi ako vidím stále neveríš však že!?
-Len nechcem aby si spravila chybu pochop to len ťa chránim!
-Mami nemusíš sa báť to sa nestane! Na toto si dávam veľkí pozor len mi ver prosím a dovol mi ísť na tú chatu prosím!
-Valentína...
-Mami prosím!
Po chvíli.
-Tak fajn ale sľúb že si na toto dáš pozor!
-Slubujem!
-Fajn.
-Ďakujem.
V tom mobil. Volá Boris.
-Ano?
-Ahoj Valentína to som ja Boris tak čo môžeš?!
-Jasné zajtra sa stretneme na zástavke.
-Ok tak o 09:00h ráno na zástavke.
-Fajn budem tam LŤ pa.
-Ok aj ja teba ahoj.
-Mami to bol Boris zajtra o 09:00h ráno ideme a prídem v pondelok pod večer.
-Fajn.
-Mami ďakujem.
Objali sme sa a išla som sa umyť a lahnúť si.
Ráno.
Cŕŕŕn... Ticho budík...
A tak som sa išla rýchlo umyť a obliecť.
-Valentína?
-Oci? Čo ti tu?
-Akurát som prišiel ideš niekde?
-Ano akurát sa ponáhlam na bus idem na chatu s Borisom jeho kamošky na párty prídem v pondelok čiže zajtra večer lubim ťa musím bežať čau.
-Ale...Ahoj.
Buchla som dverami a bežala som.
Na zástavke.
-Ahoj Valentína.
-Ahoj Boris.
-Už je tu bus akurát si prišla.
-Viem ideme?
-Jasné.
A tak sme sa viezli do Levíc... Keď sme tam už boli.
-Ahojte! Vitajte!
-Ahoj Gabča všetko najlepšie.
-Ďakujem óóó ďakujem za darčeky ale to ste nemuseli.
-Čo by to bolo keby sme ti niečo nedali!?
-To by som asi neprežila. Dodala Gabča.
Zasmiali sme sa. Bola tam super atmosféra hudba pustená naplno, tancujúci ludia, cola, pivo, koláče, chipsy, veľa ludí veľká chata...Dosť priestoru a bola to chata na konci takej dediny asi aby sme nerzšili myslím že takto pustená hudba by
zobudila aj mesveďa...
-Tak čo páči sa ti tu?
-Áno je tu super atmosféra! Povedal Boris.
-Ano to je. Dodala som.
Prišiel večer všetci tancovali pili niektorý colu, iný pivo, jedli... Skvelá párty. Boli sme hore asi do 3 ráno.
Potom prišli policajty lebo sme robili hluk ale nič vážne jedného chalana zobrali zo sebov lebo bol tak opitý že až vracal... Gabčá mu vravela nech sa krotí ale nedal si povedať...
Potom odyšli a hudba sa vypla a išli sme dnu do chaty potom sme ešte boli hore kecali vraveli všeliake historky zo života...
Boris tiež nebol najtriezvejší, trochu ho motalo ale dalo sa to čakať. Skoro všetci boli tak trochu napitý...
Veď čo by to bolo za párty bez alkoholu? Aj keď ja osobne si myslím že sa dá zabávať aj bez toho... Ale tak raz za čas sa to dá. Ja som asi jediná bola najtriezvejšia pila som len colu a dala som si jedno nealko pivo...
Potom sme si išli polahínať každý mal svoju mini izbu čiže aj súkromie to bolo natom dobré...
Keď sme si však lahli veľmi som sa zlakla. Boris ma chytil okolo pásu a jeho a moje telo sa letmo dotíkali. Zlakla som sa čo chce urobiť...Myslela som že sa už pokúša o to jedno... A tak som sa račej trochu odtiahla...
-Boris čo to robíš?
-Nič. Len ťa chcem mať pri sebe. A pritisol si ma ešte blišie.
Zase som sa odtiahla zlakla som sa.
-Boris prosím.
-Čo chcem ťa len mať blišie pri sebe je ti to nepríjemné?
-Nie... Len som sa zlakla...
-Neboj sa keď to nechceš robiť nemusíme máme nato dosť času a myslím že vekovo tiež.
V tedy som sa len pousmiala a sama som sa posunula blišie k nemu.
Potom sme sa len pozkávali až sme zaspali.
Bolo to príjemné len tak ležať a pozkávať sa a obímať chcela som aby tá chvíla trvala večne...
Ráno sme vstali veľmi skoro poupratovali sme všetko čo sme večer narobili odpatky... A Boris a ja sme išli na autobus.
Borisa trochu bolela hlava ale to je všetko. Bola to super párty!
Potom sme sa na zástavke rozlúčili a išla som domov.
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa vám páčila môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)



Skvělá část, a pěkný blog