close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Září 2012

37. Žeby to bola pravda?

25. září 2012 v 16:18 Kapitoly
Bolo mi až do revu. A tak som sa rozhodla urobiť niečo čo by oco od mňa nikdy nečakal... Zavolám do roboty ocovej sekretárke či je v práci. Ak nie je to dosť pravdepodobné že oco podvádza mamu...
Ak nebude rozhodnem sa ho jeden deň sledovať. A tak sa uvidí či mame klamal alebo hovoril pravdu.
A tak som zavolala ocovej sekretárke. -Prosím tu kancelária pána Radoslava Daglesa čo môžeme pre vás urobiť? Odpovedala sekretárka. -Dobrí deň ja som pána Daglesa dobrá kamarátka "Katka" chcela by som sa spýtať je pán Dagles v kancelárií? -Momentálne nie je. -A mohla by som sa opýtať kde by som ho našla? -Momentálne išiel na večeru. Je niekde von ale môžem mu odkázať odkaz od vás.
Vtedy som ostala v šoku! Myslela som že asi ten telefón hodím o stenu! Ale pomyslela som si že možno išiel na večernú pracovne s niakou kolegyňou alebo kolegom... Na druhý deň ráno. -Ahoj oci mohol by si ma dnes zaviesť k Borisovi? -Čo ideš k nemu spať? -Nie, nie, len ideme spolu na kúpalisko tak či by si ma zaviezol k nemu. -Jasné. -Mami, tak ideme ok?
-Dobre dajte si pozor ahoj. -Ahoj. Oco dal mame letný bozk na rozlúčku Sabíne tiež a išli sme. Cestou k Borisovi. -Valentína ja viem že všetko ti zapadá do seba neskoré príchody s roboty časté služobné cesty, sem tam prespávanie v práci ale ja vážne tvoju matku nepodvádzam nikdy by som to nespravil a ani neviem ako jej to napadlo! -Oci, ja viem ale nie som si istá ako si sám povedal áno vyzerá to tak. Ale mne to nehovor to vrav mame... Snaž sa jej povedať alebo naznačiť že to nie je tak... -Snažím ale keď jej to hovorím tak mi neverí... -Tak jej kúp kvety, alebo pošli niekde na večeru alebo jej kúp niaky darček... Niečo čo by ju potešilo a presvedčilo o opaku. -Asi máš pravdu pozvem ju na večeru alebo jej kúpim pekný darček nech vidí ako ju veľmi ľúbim a mám rád. Som rád že mám takú dcéru ako si ty. Iba som sa usmiala. -Ja viem bez mňa by si bol stratený tomu ver, tak ja idem ahoj.
-Daj na seba pozor ahoj. -Budem. A tak som vyšla s auta a išla k Borisovi. Klopem na dvere keď sa však otvoria...

36. Hádka rodičou

12. září 2012 v 22:00 Kapitoly
Keď som prišla domou. Po tichu som otvorila dvere čo ak Sabína náhodou spí aby som ju nezobudila pomyslela som si... Potom som zavrela dvere a vyzula som sa, v tom som počula s kuchyne krik mama kričala do telefónu. -Ako si to predstavuješ že dnes neprídeš až zajtra??! Máš doma dve deti a ženu a mal by si sa nám venovať a nie stále sa len vyhovárať na prácu aspoň jeden deň ani si nepamätám kedy sme spolu naposledy boli na prechádzke!
Rado ale ty vždy vravíš že nám to vynahradíš ale nič preto nerobíš! Spýtam sa ťa to narovinu máš milenku?!! A neklam! Čo trepem??! Ak teda nemáš tak dnes príď domov! Jasné tebe sa nikdy nedá! Tak fajn vieš čo Rado nemá to význam príď si kedy chceš... Ale doma sa vážne porozprávame! Fajn, ahoj.
Bola som zaskočená, úplne som bola v šoku že by oco podvádzal mamu??! Neverím ale keď som sa nad tým tak zamyslela tak by to aj sedelo neskoré príchody domov, samé služobné cesty, spával niekedy aj v práci a niekedy keď mal prísť domov mame zavolal že bude meškať alebo nepríde vôbec... Bola som v šoku, bolo počuť mamu ako plače a Sabíne vraví. -Neboj Sabínka som s tebou tu ak by nás ocko opustil máme ešte Valentínu. Ocko nás asi už nemá rád ale neboj sa spravím všetko preto aby sa to nestalo... Aspoň pre vás aby ste mali otca.
V tom sa otvorili dvere. Porobila som sa ako keby som iba teraz prišla... -Ahoj mami, už som doma... -Bože Valentína ale som sa zlakla nestraš! -Prepáč ale naschvál som išla po tichu myslela som si Sabína spí... -Dobre... -Mami ty si plakala?!? -Nie prečo? -Máš také uplakané oči... -Jáj to nič len mi spadlo dačo do oka... -Aha. Ale bolo jasné že plakala pre niečo iné len ma trápilo ako sa mama trápi pre otca... Musím sa s mamou o tom večer porozprávať... -Mami a kde je ocino? -Dnes asi nepríde je ešte na služobnej ceste...
-Aha. Odvetila som. -A ako bolo na párty? -Super, až na jedného chalana čo sa spil tak že až vracal... -Aha a dúfam že ty si nepila?! -Nie... -dýchni na mňa!? Potom som na mamu dýchla tak čo cítiš niečo??! -Nie... Máš šťastie... -Ja viem... A čo máme na obed?
-Segedín. -Mňam! To si rada dám, a čo Sabína už jej je lepšie?
-Áno už jej je fajn ešte trochu kašle ale inak fajn. Iba som sa usmiala a išla som sa najesť.
V tom prišiel domov oco. -Veronika??? Kričal otec s chodby... -Ahoj oci, mama je v izbe uspáva Sabínu čo tu ty? Mama spomínala že máš prísť až zajtra..
-Áno, ale som prišiel skôr potrebujeme sa vážne porozprávať...
-Aj ja si myslím... -Čo si myslíš?!
-Oci vieš že ťa mám rada ale ak mamu podvádzaš nehovorím že to robíš ale všetko tomu nasvedčuje tak ti to nikdy neodpustím a mňa a Sabínu už nikdy neuvidíš!
-Valentína? Ešte aj ty?! -Áno oci aj ja pretože mama kvôli tebe sa trápi a tebe to je jedno a chodíš si za niakou inou ženou! -Valentína nechaj nás samých. Povedala mama keď vyšla s izby... -Mami chcem byť pri tom. -Povedala som Valentína choď do svojej izby a zatvor dvere. Toto je len medzi rodičmi. A tak som poslúchla a išla do izby a zatvorila dvere ale aj steny majú uši a cez dvere to bolo počuť ešte viac. -Rado, prečo to robíš prečo ničíš rodinu?!
-Veronika vravím ti nemám milenku! -Tak prečo potom tie neskoré príchody domov, spávanie mimo domu v práci hm?! -Vravím ti máme v poslednej dobe veľa práce a pracujem aby som si uživil rodinu a niekedy preto nie som doma lebo som na služobných cestách a spávanie niekedy v práci lebo som tak unavený že zaspím v práci.... Rozumieš Veronika?? A podvádzať by som ťa nikdy nedokázal! Veľmi ťa ľúbil a ty to vieš... -Rado ja ti neverím!
-Fajn tak mi never uvidíme sa zajtra ahoj! Oco buchol dvermi a odišiel, mama sa rozplakala a sadla si na stoličku ja som vyletela s izby ako strela a utekala som za mamou. -Mami, to bude v pohode napi sa vody. Utešovala som ju aj keď som vedela že nič nebude dobré rodičia sa pred tým nikdy takto nehádali boli k sebe milý, úprimný a hlavne sa mali radi!
-Valentína ja už nevládzem... -Mami už sa netráp poď si trochu oddýchnuť ja sa o Sabínu keď vstane postarám. Len sa letno pousmiala dala mi pusu na líce a išla si ľahnúť.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

35. Párty

2. září 2012 v 20:59 Kapitoly
Po týždni.
Ráno.
-Dobré ráno mami.
-Dobré.
-Oci kde je mama?
-Išla so Sabínou k lekárovi, lebo je prechladnutá trochu...
-Aha čo máme na raňajky?
-Párky máš ich tu nastole.
-Aha ďakujem.
-Dobrú chuť.
-Diky, ty oci dnes budeš doma?
-Dnes? Nie musím ísť do práce... Prečo potrebovala si niečo?
-Nie ale veď je sobota to aj v sobotu musíš pracovať?
-Ja viem niesom poriadne doma, ale mám veľa práce...
-Oci, ale už poriadne si ani nepametám kedy sme boli spolu ty, ja, mama a Sabína na niakom výlete.
-Slubujem všetko vám vynahradím ale mám veľa práce...
-No to vydím...
Po chvíli mu prišla sms...
-Budem musieť ísť. Lúbim ťa pa.
-Aj ja teba, áá oci kedy prídeš?
-Zajtra ráno musím ísť súrne na služobku...
-Aha tak ahoj.
Ani som mu nestihla povedať ahoj a už ho nebolo... Zvláštne ako stále chodí na služobky... Ale nehám to tak...
V tom mi zazvonil mobil volala mi Borisova babka zlakla som sa či sa niečo nestalo...
-Prosím?
-Valentínka?
-Dobrí deň. Deje sa niečo?
-Ahoj nie nič sa nedeje len ti volám lebo Borisko je už doma s nemocnice pustili ho, je už v poriadku chcel by aby si prišla ho pozrieť zavolal by ti, len má vibitý mobil a tak ti volám ja.
-To to vážne???! To je super že je už doma konečne! A ako sa má? Ano prídem ho pozrieť pozdravte ho, len teraz nemôžem mama neni doma išla zo Sabínou k lekárovi tak prídem keď prídu domov lebo neviem či mama má klúče. Prídem čo najskvôr.
-Dobre odkážem ahoj.
-Dovidenia a ďakujem že ste mi zavolali.
-Ahoj.
Tak som sa potešila že je konečne doma! Už bolo načase po tých dlhích 3 týždňoch čo tam bol... Som šťastná že je konečne doma!
V tom prišla mama.
-Mami mami!
-Ahoj Valentína...
-Mami Boris je už doma!
-To je super! teším sa s tebou. Dodala smutním hlasom...
-Mami stalo sa niečo?!
-Nie nie čo by sa malo... Ocino je doma?
-Nie vravel že musel íť súrne na služobku, príde zajtra ráno.
Vydela som že mamu niečo trápy ale dala mi jasne najavo že asi o tom nechce hovoriť a tak som to račej nehala tak...
-Aha dobre, zober Sabínku a prosím ťa prezleč ju.
-Dobre a čo je Sabíne!?
-Nič vážne, má len teplotu a trochu kašle to je všetko...
-Aha fajn mami nevadilo by ti keby som išla teraz za Borisom volala mi jeho babka chce aby som prišla.
-Jasné len choď.
-Nepotrebuješ s niečím pomôcť lebo ak áno stačí povedať za Borisom môžem ísť aj pod večer...
-Nie nič. V pohode môžeš ísť.
-Fajn tak ja idem.
-Dobre.
A tak som prezliekla Sabínu, ja som sa umyla obliekla a utekala som na bus aby som nemusela ísť pešo k Borisovi cestou som mu kúpila čokoládu...
Keď som bola u neho.
Cŕŕŕŕn...
-Haló?
-Dobrí deň babka to som ja Valentína.
-Aha ahoj poď hore.
-Ďakujem.
Keď som višla hore.
-Ahoj Valentínka už ťa čakáme.
-Dobrí deň toto som doniesla je to len čokoláda.
-Ale nemusela si si robiť starosti...
-Veď je to len maličkosť.
-Boris je v izbe už čaká.
-Ďakujem.
Keď som prišla do izby.
-Ahoj Boris.
-Ahoj Valentína.
Objali sme sa dali pusu...
-Tak ako sa cítiš?
-Fajn len to rebro trochu ešte bolí...
-Aha.
-Natrela by si mi ho prosím?
-Jasné, len kde máš mastičku?
-Na stole.
A tak som zobrala masť a natrela som mu rebro chudák muselo ho to veľmi bolieť mať zlomené rebro au...
-Máš veľmi jemné ruky...
-Snažím sa jemne aby som ti to niako nestlačila aby ťa to nezabolelo.
-Od teba nikdy...
Iba som sa usmiala.
-Fajn tak už to máš.
-Ďakujem, ďakujem že si prišla.
-Nemáš zač...
-Vieš si skvelé dievča, a chcem ti povedať že ťa veľmi lúbim a ďakujem že si ma tam v tedy nenechala...
-Ďakujem, vieš nemusíš mi ďakovať za niečo čo bola samozrejmosť.
-Ale musím keby vtedy nebolo teba asi by som tu už nebol...
-Ššššt... Takto nehovor bola to moja povinnosť a vážim si to že si ku mne vždy úprimný...
-Aj ja že si ku mne vždy milá, úprimná, láskavá... LŤ.
-LŤ.
Potom sme si dali pusu...
Chvílu sme sa bozkávali... No po chvíli.
-Povedz že teraz môžme...
-Môžme čo??!
-Ísť spolu na párty?!
Prekvapením pohladom pozeraá. -Na akú párty?
-No Gabika robí párty na jednej chate pri Leviciach ide tam ona jej chalan a ešte jej kamaráti. A pozvala aj nás.
-Aha a to je kedy? A s kím? A ešte nemôžeš nikam chodiť!?
-Neboj už môžem len si musím dať pozor aby som nespadol na rebro, zajtra na chatu na dva dni. Ty, ja Gabika a jej chalan a ešte jej kamoši...
-Aha no ja neviem či budem môcť, a kolko by nás tam bolo ísť?! A čo je to za párty??!
-Gabča spomínala okolo 20 ludí. Bude mať zajtra 16 rokov a tak jej to rodičia dovolili urobiť si párty vo velkom a pozvala nás.
-Aha no ja neviem Boris... Nezdá sa mi to...
-Prosím Valentína sme pozvaný...
-A čo by sme jej kúpili?
-Už som jej kúpil.
-A čo?
-MP 3.
-Aha.
-A čo by som jej dala ja?!
-Stačí dezert jej nejde aj tak o darčeky ale o to aby sme sa zabavili.
-Ok viem čo jej dám také tričko čo ani nenosím... A to na 2 dni fajn tak by som išla len sa ešte musím doma spýtať vieš mama a oco aký sú...
-Ok som rád.
-Tak ja pôjdem ahoj ešte ti zavolám dnes večer.
-Fajn ahoj.
-LŤ.
-Aj ja pa.
-Pa.
A tak som išla domov... Keď som bola doma.
-Mami? Som domáá! Kričala som s chodbi...
-Ahoj ššššt. Sabína akurát zaspala tak ako je Borisovi??!
-Aha. Fajn je mu fajn len rebro ešte trochu ho bolí ale je mu už fajn...
-To je dobre.
-A mami môžem sa ťa niečo spýať??!
-Jasné len hovor.
-Zajtra Borisova kamarátka má 16 rokov a robí párty vo veľkom, a mňa a Borisa pozvala na 2 dni na chatu niekde pri Leviciach mohla by som ísť?
-Valentína v žiadnom prípade!
-Prečo mami prosím, mám už aj darček prosím je to len 2 dni.
-Valentína povedala som nie!
-Mami! Ja tam chcem ísť a nejdem sama idem s Borisom!
-Veď práve, Boris.
-Čo sa bojíš veď sa mi nič nestane prosím mami.
-Valentína ako si sa spoznala s Borisom, už si si prežila viac než dosť a myslím že ty sama vieš načo narážam!
-Mami áno prežila, ale mám 15 a ľúbim ho!
-Valentína máš ano len 15 rokov, a o živote ešte veľa nevieš aj keď si si za posledný ten čas čo sme sa sme do Bratislavi nasťahovali zažila svoje ale, chlapcov je vela a Boris nieje jediný...
-Mami! Ja ho ľúbim!!!
-Dobre to ti neberem ale bojím sa o teba!
-Čoho sa bojíš tak mi to povedz!!???
-Že sa s ním vyspíš!!
-Mami o tomto sme sa už bavili! Ale ty mi ako vidím stále neveríš však že!?
-Len nechcem aby si spravila chybu pochop to len ťa chránim!
-Mami nemusíš sa báť to sa nestane! Na toto si dávam veľkí pozor len mi ver prosím a dovol mi ísť na tú chatu prosím!
-Valentína...
-Mami prosím!
Po chvíli.
-Tak fajn ale sľúb že si na toto dáš pozor!
-Slubujem!
-Fajn.
-Ďakujem.
V tom mobil. Volá Boris.
-Ano?
-Ahoj Valentína to som ja Boris tak čo môžeš?!
-Jasné zajtra sa stretneme na zástavke.
-Ok tak o 09:00h ráno na zástavke.
-Fajn budem tam LŤ pa.
-Ok aj ja teba ahoj.
-Mami to bol Boris zajtra o 09:00h ráno ideme a prídem v pondelok pod večer.
-Fajn.
-Mami ďakujem.
Objali sme sa a išla som sa umyť a lahnúť si.
Ráno.
Cŕŕŕn... Ticho budík...
A tak som sa išla rýchlo umyť a obliecť.
-Valentína?
-Oci? Čo ti tu?
-Akurát som prišiel ideš niekde?
-Ano akurát sa ponáhlam na bus idem na chatu s Borisom jeho kamošky na párty prídem v pondelok čiže zajtra večer lubim ťa musím bežať čau.
-Ale...Ahoj.
Buchla som dverami a bežala som.
Na zástavke.
-Ahoj Valentína.
-Ahoj Boris.
-Už je tu bus akurát si prišla.
-Viem ideme?
-Jasné.
A tak sme sa viezli do Levíc... Keď sme tam už boli.
-Ahojte! Vitajte!
-Ahoj Gabča všetko najlepšie.
-Ďakujem óóó ďakujem za darčeky ale to ste nemuseli.
-Čo by to bolo keby sme ti niečo nedali!?
-To by som asi neprežila. Dodala Gabča.
Zasmiali sme sa. Bola tam super atmosféra hudba pustená naplno, tancujúci ludia, cola, pivo, koláče, chipsy, veľa ludí veľká chata...Dosť priestoru a bola to chata na konci takej dediny asi aby sme nerzšili myslím že takto pustená hudba by
zobudila aj mesveďa...
-Tak čo páči sa ti tu?
-Áno je tu super atmosféra! Povedal Boris.
-Ano to je. Dodala som.
Prišiel večer všetci tancovali pili niektorý colu, iný pivo, jedli... Skvelá párty. Boli sme hore asi do 3 ráno.
Potom prišli policajty lebo sme robili hluk ale nič vážne jedného chalana zobrali zo sebov lebo bol tak opitý že až vracal... Gabčá mu vravela nech sa krotí ale nedal si povedať...
Potom odyšli a hudba sa vypla a išli sme dnu do chaty potom sme ešte boli hore kecali vraveli všeliake historky zo života...
Boris tiež nebol najtriezvejší, trochu ho motalo ale dalo sa to čakať. Skoro všetci boli tak trochu napitý...
Veď čo by to bolo za párty bez alkoholu? Aj keď ja osobne si myslím že sa dá zabávať aj bez toho... Ale tak raz za čas sa to dá. Ja som asi jediná bola najtriezvejšia pila som len colu a dala som si jedno nealko pivo...
Potom sme si išli polahínať každý mal svoju mini izbu čiže aj súkromie to bolo natom dobré...
Keď sme si však lahli veľmi som sa zlakla. Boris ma chytil okolo pásu a jeho a moje telo sa letmo dotíkali. Zlakla som sa čo chce urobiť...Myslela som že sa už pokúša o to jedno... A tak som sa račej trochu odtiahla...
-Boris čo to robíš?
-Nič. Len ťa chcem mať pri sebe. A pritisol si ma ešte blišie.
Zase som sa odtiahla zlakla som sa.
-Boris prosím.
-Čo chcem ťa len mať blišie pri sebe je ti to nepríjemné?
-Nie... Len som sa zlakla...
-Neboj sa keď to nechceš robiť nemusíme máme nato dosť času a myslím že vekovo tiež.
V tedy som sa len pousmiala a sama som sa posunula blišie k nemu.
Potom sme sa len pozkávali až sme zaspali.
Bolo to príjemné len tak ležať a pozkávať sa a obímať chcela som aby tá chvíla trvala večne...
Ráno sme vstali veľmi skoro poupratovali sme všetko čo sme večer narobili odpatky... A Boris a ja sme išli na autobus.
Borisa trochu bolela hlava ale to je všetko. Bola to super párty!
Potom sme sa na zástavke rozlúčili a išla som domov.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páčila môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)