Ráno.
-Dobré ráno hviezda.
-Ahoj mami. Koľko je hodín?
-10 hodín ráno preč.
-No vážne?
-Ano.
-Čo máme na raňajky?
-Nič musíš ísť niečo kúpiť pôjdeš do obchodu?
-Nóóóóóó...
-Fajn tak sa choj umyť, obliecť nadiktujem ti na lístok čo treba a môžeš ísť.
-Ok.
A tak som sa umyla, obliekla mama mi nadiktovola čo mám kúpiť a išla som doobchodu.
Neverila som ale stretla som kamarátku ešte keď sme bývali v BB Kiku.
-Ahoj Kika!
-Valentína?
-Ano?
-Ahoj bože toľko sme sa nevideli!
-Ano to dlho.
Objali sme sa nešli sme sa vyrozpravať...
Pred obchodom.
-A ty Kika čo tu robíš? Bývaš tu?
-Nie aj keď by som veľmi chcela nie nebývam som tu u starkej na víkend. A ty ako sa ti tu žije?
-Aha škoda... Ja? Mám sa fajn.
-Nešli by sme dnes spolu niekde von na zákusok alebo niekde si sadnúť toľko sme sa nevideli a chcela by som sa s tebou o toľkom porozprávať...
-Fajn len musím ísť domov...
A tak sme si dali navzájom tel. čísla rozlúčili sa a išla som domov.
-Dobre potom ti zavolám ahoj.
-Ok Kika pa.
A tak som išla domov.
Doma.
-Mami? Už som doma!
-Dobre. Kúpila si všetko?
-Áno.
-Dobre.
-Mami si predstav som stretla Kiku.
-Akú?
-No veď Petrušovú.
-Jáj boli ste kedisi dobré kamarátky alebo nie?
-Ano boli kedisy...
-A prečo nie teraz?
-Hahaha...
-A čo ona tu býva?
-Nie ale je tu teraz na víkend u starkej dnes prišla a v Nedeľu ide domov...
-Ahá.
Potom som sa naraňajkovala a išla som za Borisom do nemocnice.
Cestou som mu bola kúpiť mandarínky.
Keď už som bola v nemocnici.
Boris spal. Spal ako veľké dieťa.Trochu som ho podrgala aby sa zobudil.
-Boris. Boris. Tichým hlasom vravím.
Keď sa po chvíli prebral.
-Ahoj Valentína. Jéé ty si tu alebo sa mi to sníva?!
-Ahoj nie nesníva.
Dala som mu pusu...
-Doniesla som ti mandarínky.
-To si nemusela bola tu babka doniesla mi tiež ale pomaranče aj tak ďakujem. Sadni si na posteľ.
-Dobre a ako sa cítiš?
-Ja už oveľa lepšie keď si pri mne.
-Som rada ale nezdržím sa dlho.
-Aha a čo máš niečo dôležitejšie ako som ja?
-Nie, nie... Ale stretla som dávnu kamarátku ešte keď sme bývali v BB a je tu len na víkend a dlho sme sa nevideli a tak sme sa dohodli že dnes pôjdeme niekde do cukrárne alebo niekde si sadnúť a porozprávame sa dlho sme sa už vevideli...
-Aha. A babku si bola pozrieť?
-Jééj prepáč zabudla som úplne pôjdem ju pozrieť keď pôjdem s nemocnice.
-Nevadí netreba.
-Ale chcel si aby som išla?!
-Ano ale netreba pýtal som sa babky a povedala že nie.
-Aha no dobre ako chceš...
-A ako doma všetko fajn?
-Ano až nato že oco neni poriadne doma vydím ho len raz za čas...Už poriadne nebíva ani doma... A to mi robí starosti aj keď mama viem že sa to snaží zakrívať ale viem že ju to trochu trápi...
-Aha to ma mrzí...
-Ale to teraz nehajme bokom... už vieš kedy ťa pustia domov?
-Ano doktor vravel že už túto Nedelu.
-Super! A čo zdravotný stav ako rebro?
-Už fajn ešte rochu bolí ale už menej.
-Fajn som rada.
V tom telefón.
Cŕŕŕŕŕŕŕŕn...
-Prepáč to bude Kika.
-V pohode.
-Prosím?
-Ahoj Valentína to som ja Kika že môžme sa teda stretnút v cukrárni Patisseria?
-Jasné a kedy?
-Teraz?
-Aha no dobre tak za 15min. som tak ok?
-Ok budem čakať v nútri ahoj.
-Ok ahoj.
-Tak čo?
-Prepáč Boris ale nenahneváš sa keď už pôjdem?
-Nie v pohode. A zajtra prídeš?
-Ano slubujem ahoj.
-A pusu?
-Jaj prepáč. Dali sme si pusu a išla som preč.
-Tak zajtra ja bežím ahoj.
-Fajn ahoj.
V cukrárni.
-Ahoj Kika prepáč trochu meškám.
-Ahoj to je v poho nikto neni presní ako hodinky.
-To je pravda čo si objednáme?
-Už som objednala colu a punčoví koláč dúfam že máš rada?!
-V pohode.
-Tak vrav.
-Ja? Prečo ty nie začni ty.
-Fajn takže drahá Valentína čo by si chcela vedieť?
-Tak napr. Kde si všade bola cez tieto prázdniny alebo ideš?!
-Tak som teraz v Bratislave, bola som s kamarátom na stanovačku v Krupine aj s takou partiou...
S rodičmi v Taliansku, v Čechách u rodiny a ešte pôjdem do Paríža zo sestrov.
-Hm...Pekné... A čo niaky chalan?
-Mám a ty?
-Mám hh...
-Hm... Kto by to nateba povedal.
-Hahaha...
-Robím si srandu a čo yt kde si bola ty?
-Ja? A tak bola som s rodičmi a s kamarátom a jeho babkov na dovolenke v Egypte, Brezne u babky a ešte plánujem ísť s mojim chalanom do BB na našu chatu pametáš keď sme tam boli spolu aj s mojimi rodičmi?
-Ani ty niesi natom zle hh... Ano pametám bolo tak super ale kolko je to už rokov?
-5 rokov.
-A chodíte ešte natú chatu?
-Nie neboli sme tam už asi cez 2 roky nemáme čas od kedy sme sa presťahovali do Bratislavi vieš oco stále v robote mama doma sa stará o Sabínu má 1 rok moja sestra a ja s mojím chlapcom sichutnávam si prázdniny.
-Aha. Nevedela som že máš sestru tak gratulujem!
-Ďakujeme.
-A čo ešte plánuješ?
-No ako som vravela plánujem ešte tú chatu v BB s mojim chalanom na niaky týždeň...
-To ako iby vy dvaja?
-Ano prečo príde ti to divné?
-Nie... Len môžem jednu otázku ale ak neodpovieš pochopím.. No spali ste spolu?
-Bože Kika čo ti šibe?
-Aha nie len tak som zvedavá hh..
-No to vidím a ty?
-Pravdu?
-Ano.
-Nikomu to nepovieš česné?
-Česné.
-Spala.
-Čo???
-Tak čo sa čuduješ no chceli sme to obydvaja tak sa to proste stalo no...
-Bože Kika!
-Čo?! A tebe sa to nepokúšal ako to nazvať "zviesť"?
V tedy sa mi pred očami zjavil ten hrozný večer...
-Haló valentína!? si prítomná?!
-Čo čo ano... Teda nie nepokúšal....
-Aha ver čoskoro to skúsi...
-No dúfam že nie...
-Ok a chceš to aj ty?
-Čo?!
-No vyspať sa s ním?!
-Nie!
-Aha to chápem aj ja som to vravela a pozri čo sa stalo...
-Počkaj čo sa stalo?!
-Nič...
Zrazu zbledla ako stena...
-Kika! Počkaj ty si?!
V tedy sa rozplakala....
-Kika ty si tehotná?!
-Viem dali sme si pozor ale stalo sa...
-Kika a rodičia to vedia?!
-Mama áno ale oco ešte nie... Ten ma zabije mama mu to dnes povedala...a...
-A?!
-Povedal že si to nehám vziať!
-A on to vie?!
-Kto?
-Tvoj chalan!?
-Nie! Nemôže to vedieť...
-A ty chceš si to nehať zobrať...?!
-Neviem ale asi áno..
-A preto si tu? U starkej?
-Ano lebo kebiže som doma oco by ma asi zabil...
-Bože radím ti daj i to vziať...
-Budem musieť...
-Bude to dobrá vec aj pre teba a aj pre to malé...
-Ano to bude...
-A neplač to bude dobré...
-Chcela som ti len povedať že ešte dnes idem domov...
-Prečo?!
-Mama chce....
-Aha tak to ma mrzí ja že by sme zajtra ešte išli spolu niekde ale aj tak dobre sme si pokecali a neboj bude to v pohode...
-Ďakujem...Veľmi si mi pomohla dúfam že sa ešte niekedy stretneme.
-Aj ja. A ďakujem aj ja.
-A ak by sa ti to náhodou stalo že budeš rozhodnutá sa s tím vyspať radím ti dajte si riadny pozor nech sa ti nestane to čo mne...
-Určite ale to sa nestane...
A tak sme zaplatili účet rozlúčili sa a išli sme každá svojim smerom spravilo mi to dobre že sme sa stretli dobre sme si pokecali ale je mi jej lúto... Musí sa cítiť hrosne...Nezávidím jej...
Keď som prišla domov...
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :)
Bajušik ;)



super časť