Na druhý deň, som išla do nemocnice pozrieť Borisa aj s jeho babkou.
Cestou sme mu boli kúpiť banány a mandarínky nech môže aspoň niečo jesť.
Keď sme prišli do nemocnice.
-Ahoj Borisko!
-Ahoj babka!
Objali sa. -Ahoj Valentína.
-Ahoj Boris. Dal mi letný bozk.
-Tak ako sa cítiš? Pýta sa babka Borisa.
-Ja celkom fajn len to rebro ma bolí a je mitrochu zle...
-Aha a s čoho ti je zle?
-No keď som bol tam tak mi Maroš dal veľa drogov do seba a s toho ešte teraz mi je zle, aj keď doktor mi dal lieky na prečistenie krvi...
-Aha a pomáhajú ti tie tabletky?
-Áno je mi oveľa lepšie.
-Ozaj tu sme ti doniesli banány a mandarínky môžeš už jesť či?
-Ano môžem. Ďakujem.
Borisova babka sa len usmiala.
-Nechceš niečo na pitie? Pýtam sa Borisa.
-Nie ďakujem mám ešte čaj...
-Fajn. A vy babka nechcete niakú kávu alebo čaj s automatu?
-Nie ďakujem Valentínka.
-Fajn tak ja pôjdem. Ešte musím ísť do mesta tak ahoj Boris.
-Počkaj nechoj ešte prosím.
Chvílu som váhala či neostanem ale chcela som ich nechať samích s babkou určite si toho veľa chcú povedať...
-Prepáč Boris už musím mama má zajtra meniny tak jej idem kúpiť niečo na oblečenie alebo kozmetiku... Ešte neviem... Čo budú mať. Ľúbim ťa zajtra sa uvidíme ak by som náhodou neprišla tak ti aspoň zavolám slubujem ahoj.
-Ok tak ak tak zajtra a ak nie zavolaj ľúbim ťa ahoj.
Dali sme sa pusu a išla som.
-Pá. Dovidenia.
-Ahoj Valentínka.
A tak som išla rovno do nákupného centra niečo mame kúpiť na tie meniny najprv som nevedela čo ale napokon som jej kúpila krásny svetrík, kvet, voňavku...
Keď som konečne prišla domov rýchlo som sa zavrela do izby, zabalila som to všetko do baliaceho papiera a schovala do skrine za oblečenie aby to mama nenašla.
Potom som si dala sprchu lebo vonku je neskutočne teplo...
-Valentína?
-Ano mami? Nepočujem ťa som v sprche počkaj už idem von...
-Ok.
Keď som vyšla so sprchy...
-Ano mami čo si chcela?
-Zajtra mám meniny a aký koláč spravíme jablkovú štrúdlu alebo ovocnú tortu?
-Jablkovú štrúdlu.
-Ok.
-Ozaj Valentína mohla by si Sabínku zobrať trochu na prechádzku?!
-Mamí...
-No tak Valentína!
-Fajn zachvílu pôjdem keď si vyfémujem vlasy...
-Ok.
-Mami?
-Ano?
-A kde je ocino?!
-Išiel do roboty narýchlo ho volali...
-Aha a kedy príde domov?
-Zajtra ráno.
-Aha.
-Prečo?!
-Nič len tak.
-Dobre Sabína je už v kočíku, má tam aj pitie keby bola smädná.
-Ok tak ideme von mobil mám ahoj.
-Dajte si pozor.
-Ok ahoj.
Keď sme už boli vonku.
-Tak čo Sabí? Ideme sa prejsť no...
Keby si mi tak mohla odpovedať... Tak čo ideme sa prejsť do parku? Ano?
Ideme...
Keď sme boli v parku.
Cŕŕŕŕŕn...
-Aha sabí mama volá... Či?!
-Halo?
-Valentína?
-Ahoj Boris.
-Ahoj ako sa máš?
-Dobre a čo ty?
-A tak dá sa.
-Už ti je lepšie?
-Omnoho.
-To je dobre.
-A čo robíš?
-Som akurát zo sabínou na prechádzke v parku...
-Vážne?
-Ano prečo?
-Len tak... Ah keby som tak mohol byť s tebou na prechádzke...
-Ale Boris keď ťa pustia s nemocnice tak pôjdeme aj na 100 prechádzok.
-Len kedy to bude...
-Neboj čo skoro...
-Prídeš dnes ešte?
-Ehm... Prepáč rada by som ale nemôžem som vonku akurát zo Sabínou a potom keď prídem domov idem ešte niečo vybaviť do mesta...
-Aha a čo?
-Mame takú tortu čo som objednala minulí týždeň idem ju zobrať.
-Aha ty teda myslíš navšetko.
-Snažim sa. Počuj Boris ak by som zajtra nemohla prísť prepáč vieš budeme mať mini oslavu mame prídu gratulovať...
Tak nebudem mať čas prísť ale zavolám ti slubujem.
-V pohode... Zajtra ma príde pozrieť Gabča tak...
-Ok. Pozdrav ju.
-Ok ľúbim ťa ahoj.
-Aj ja teba ahoj.
Tak Sabí to nebola mama ale ideme už asi domov alebo vieš čo? Spravíme si mini prechádzku do obchódu s oblečením niečo si potrebujem na seba kúpiť a aj tebe na zajtra hm? Čo ti nato? Dúfam že súhlasíš tak ide sa!
Keď sme prišli do obchodu. Sabíne som kúpila cool krásne ružové šaty a sebe tiež šaty čierne s bielimi bodkami.
Potom sme išli domov.
-Ahoj mami sme doma!
-Ahojte! Kde ste boli tak dlho?
-Ešte sme boli na nákupi.
-Aha volala som ti aspoň 5 krát!
-Nepočula som boli sme v obchode...
-Ok ale nabudúce si daj mobil tak aby si vždy počula!
-Ok mami.
-Mami idem ešte do mesta niečo kúpiť ok?
-A čo?
-Niečo...
-Fajn daj si pozor ahoj.
-Ok ahoj.
Keď som prišla do cukrárne...
-Dobrí deň mala som tu dnes si vyzdvihnúť tortu.
-Aha ano! Hneď to bude.
-Dobre.
O chvílu mi doniesli tortu.
-Tak tu je to.
-Ďakujem koľko to bude?
-Poprosím 15e.
-Páči.
-Ďakujeme dovidenia.
-Doví.
A tak som niesla tortu až domov...
Potichu som prišla do kuchine a dala tortu tam...
Mama našťastie spala a Sabína tiež...
A tak mi to nedalo a išla som ešte Borisa pozrieť aj keď som vravela že neprídem ale ešte stíham...
A tak som sadla na autobus a išla som do nemocnice.
Keď som prišla do nemocnice...
-Ahoj Boris!
-Ahoj Valentína nečakal som ťa...
Bola tam Gabika...
-Ahoj.
-Ahoj.
-Tak ja pôjdem Boris ahoj.
-Počkaj Gabča ešte nemusíš...
-Rada som ťa videla Valentína ahoj.
-Aj ja ahoj.
-Zajtra Boris ahoj.
-Nemusela si ísť ale keď chceš tak ahoj.
Dala mu pusu na líce a išla preč.
-Prepáč Boris že som prišla nečakane ale ešte som mala čas a tak som prišla... Asi preto odišla že som prišla ja... Prepáč.
-Nie som rád že si prišla. Ona vždy je taká že odíde keď aj babku zbadá hneď je preč... Je to zvláštne ako keby sa hambila...
-No niektorý ludia sú taký...
-Ano to sú.
-Poď sadni si na poztel.
-Rada.
Keď som si sadla na postel, Boris ma pritiahol k sebe lebo sa mu veľmi nedalo híbať keď ma s tým rebrom problémy ešte... A začal ma bozkávať. Už dávno som sme nemali chvílu pre seba a po tak dlhom čase čo sme si museli všetkím prejsť konečne sme mali aspoň chvílu pre seba...
No pochvíli...
-Boris tu nie budú nás vidieť...
-Nech vidia...
-Boris notak tu nie.
-Fajn keď nechceš...
-Prepáč ale inokedy...
-To je v pohode.
-Som taká šťastná že si sa prebral a že tu môžem byť teraz s tebou.
-Aj ja ďakujem ti.
-Nemáš mi začo ďakovať.
-Valentína mám pre teba jeden darček.
-Čo? Aký?
-Otvor skrinku a dole pod uterákom je malá krabička.
-Čo? Boris nemusíš mi nič dávať!
-No tak Valentína urob mi láskavosť.
-Uf... Fajn.
A tak som vybrala krabičku otvorila som ju, a bola tam krásna retiaska s písmenom B.
-Bože ďakujem Boris! Je to krásne! Ďakujem. Dala som mu pusu.
-Neni zač, ale chcem aby si ho nosila a preto B ako...
-Viem ako Boris ďakujem budem ho nosiť aj keď nebudeme spolu budem mať pocit že si stále pri mne.
-Neni zač som rád že sa ti páči.
-Ďakujem.
Cŕŕŕŕn...
-To je mama prepáč musím to zdvihnúť.
-Ok to je v poho.
-Halo?
-Valentína kde si?
-Ahoj mami som v nemocnici u Borisa prečo deje sa niečo?
-Nie nič... Ja len že kde si kedy prídeš domov?
-Už zachvílu idem.
-Ok daj si pozor ahoj.
-Dobre ahoj.
-Deje sa niečo?
-Nie nie... Len mama že kde som... Vieš furt chce vedieť kde som čo robím...
-Bojí sa o teba to je normálne.
-Ano ale až tak?
-Myslím že mami sú už také.
-Ano to sú.
-Ok tak ja už budem musieť ísť Boris a ďakujem za retiazku je nádherná.
-Neni zač. A to už musíš? Zajtra prídeš?
-Ano už budem musieť... Zajtra asi nie ale zavoláme si slubujem.
-Ok ale ostaň ešte prosím chvílu.
-Tak fajn ale len chvílu.
-Valentína a chcel som sa ti ešte raz ospravedlniť za ten večer... Já bol som trochu opití ale prisahám že..
-Ššššššt... Boris to je už zanami a neprisahaj ani nič neslobuj prosím niekedy keď prisaháš albo spubuješ a porušíš to tak to raní viac ako keď sa iba ospravedlníš a to je všetko.
-Fajn ešte raz prepáč jáááá...
-Boris ja som ti odpustila už dávno každý robí chyby a ja to chápem... Už budem musieť ísť...
-Poď sem.
Pobozkal ma.
-Ľúbim ťa.
-Aj ja zajtra zavoláme si ahoj.
-Dobre ahoj.
Potom som išla domov.
-Ahoj mami som doma!
-Ahoj.
-Čo robíte?
-Sabínka sa v izbe hrá a ja kukám TV ako bolo v nemocnici už je mu lepšie?
-Ano je mu oveľa lepšie.
-To som rada, a kedy ho majú pustiť domov?
-Ešte ani sám nevie.
-Aha.
-Mami? Kto všetko zajtra príde na oslavu?!
-No mali prísť Roman s rodičmi ale ako vieš išli na dovolenku tak prídu po dovolenke niekedy, príde babka s Brezna, teta Helenka, ujo Edo, príde aj tvoja sesterníca Tamarka, teta Diana a ujo Robo a ich syn Tomáš, druhá starká Zuzka.
-Aha. No to je dosť ľudí...
-Ano to je.
-Mami? Môžem sa ťa niečo spýtať?
-Môžeš.
-Vieš čo máme chatu v BB.
-Ano a čo s ňou?
-Mohla by som ísť s Borisom niekedy ešte cez tieto prázdniny na víkend ísť na našu chatu?
-Valentína s Borisom samí vy dvaja?
-Mami prosím.
-No ja neviem... Ešte sa dohodneme s ocinom. Ale neviem dlho sme tam už neboli čo by ste tam robili a jedli hm?!
-Jesť by sme si kúpili a čo by sme robili? Máme tam ešte ten starý bazén tak by sme ho napustili a kúpali by sme sa opalovali, užívali si...
-Ach Valentína ja sa len bojím jednej veci...
-Bože mami! Akej?! Ak narážaš nato čo plánujem sa s ním vyspať nie neplánujem o to sa nemusíš báť!
-Len aby...
-Mami ty mi neveríš?!
-Verím. Ale niekedy sa to môže stať ani nevieš ako...
-Mami neboj sa!
-Fajn ešte sa o tom porozprávame.
-Ok.
A tak sme večer kukali TV a išla som spať.
Ráno.
-Valentína je 8h. stávaj!
-Mami ešte 5minút.
-Valentína!
-Čo?! Horí?
-Nie ale poď hore ideme chistať ešte rýchlo piecť koláč, potrebudem pomáhať.
-Ok. Už idem...
-Fajn poprav postele a potom sa umy a prídi do kuchyne.
-Ok.
A tak som popravila, umyla sa a išla na raňajky do kuchyne.
-Čo máme na raňajky?
-Rožok s maslom a vajíčkom.
-Ok.
-Dobrú chuť.
-Diky a Sabína už jedla?
-Ano papala.
-Hm... A kde je ocino? ešte neprišiel?
-Volal že bude trochu meškať mal ešte niake povinnosti...
-Aha.
-Diky za raňajky mami s čím potrebuješ pomôcť?
-S koláčom spravila by si ho?
-Jasné.
-Dobre ja idem spraviť zatial rezne a šalát.
-To bude obed?
-Ano.
-A polievka nebude?
-Nie.
Keď som spravila koláč mama spravila obed, volala som ocinovi kde jetak dlho...
Píp, píp, píp...
-Halo?
-Oci?
-Ahoj Valentína čo sa stalo?
-Nič len kde si tak dlho?!
-Už idem domov bol som mamine kúpiť darček...
-Aha a čo?
-Zlaté náušnice, kiticu ruží a ešte niečo do domácnosti.
-Super.
-A čo ty?
-Svetrík, kvet, voňavka klasika.
-Sikovná tak uvidíme sa doma ahoj.
-Ok ahoj.
-Mami?
-Ano? Valentína? Už sa choj obliecť, a obleč prosím aj Sabínku idem sa už aj ja hostia sú tu každú chvílu.
-Ok volala som ocnovi už ide domov.
-Ok a čo ho zdržalo?!
-Robota.
-Aha.
-Ahojte!
-Oci! Už si doma!?
-Ano! tak toto rýchlo niekam zaši.
-Ok do izby.
-Rýchlo ideme sa obliekať.
-Ok.
A tak som sa rýchlo obliekla, namalovala.
Sabínu tiež a už prišli hostia.
Ako som aj predpokladala prišla babka s Brezna, druhá babka Zuzka, teta Helenka a ujo Edo, moja sesterníca Tamara a jej mama Silvia, dtuhá teta Diana a ujo Robo a ich syn Tomáš našťastie žiadna rodina nie sme s Tomášom... Mami kolegiňa s práce Lea, kamaráti mojej mami a otca Romana a Dominik a ich dcéra Žofia... Lea, Romana a Dominin a ich dcéra Žofia niesu rodina ale mama a ocino ich berú ako "rodinu".
Koho som nemala rada bola Tamara tá bola hrozne otravná a je to také malé rozmaznané decko má 10 rokov a robí sa ako keby mala 15 ako ja. Často k nám nechodí s jej mamou Silviou "tetu" Silviu nemám veľmi v láske ale vždy viac ju znesiem ako Tamaru...
A tak sme sa všetci najedli a potom prišlo gratulovanie mama dostala toho ajajáj od kvetov, šperkov, oblečenia, kozmetiky až po kuchynské veci a to má len meniny... Čo už. Myslím že najviac ju potešil ocino náušnícami a nová mikrovonka do kuchyne... Asi o 7h večer odišli posledný hostia a to bola kamarátka mami Lea, a kamaráti mami, otca teta Romana, ujo Dominik a ich 5 ročná dcéra Žofia milé dievčatko. Dosť sa pohrali zo Sabínou. Kto vie možno raz budú kamarátky...
Potom som sa išla umyť a rovno do postele čítala som si ešte knihu ale nedalo mi to a tak som zavolala Borisovi.
Píp, píp, píp...
-Halo?
-Ahoj Boris neruším ešte nespíš je dosť hodín pol 10h. večer...
-Ahoj nie nerušíš.
-Prepáč že som nezavolala skvôr ale toto bol fakt náročný deň nemala som čas...
-To je v pohode chápem to.
-Fajn som rada že sa nehneváš.
-Nemám prečo.
-Aký si mal deň ty?
-Aký? Chcel by som už ísť domov... Ale doktori ešte vravia že ešte musím vydržať...
-To ti verím... aj mne by bolo dlho... Ale musíš vydržať. A Gabika? Nebola ťa náhodou pozrieť?
-Ano bola. Ale iba na chvílu lebo išla práve dnes na dovolenku s rodičmi do Francúzska...
-Aha.
-Chíbaš mi dnes si tu nebola... Ale aspoň si zavolala.
-Musela som aj ty mne chíbaš.
-Hneď keď ma pusia von konečne s nemocnice musíme ísť spolu niekde.
-Rada.
-A ty aký si mala deň?
-Aký? Unavevá riadne som... Náročný... Ale dalo sa to zvládnuť.
-To ti verím. A kolko hostí?
- 17 ludí aj somnou, mojimi rodičmi a sestrov.
-Fuh tak veľa bolo vás..
-No ano bolo.
-Tak a zajtra prídeš?
-Ano prídem ťa pozrieť.
-Som rád a bola tu dnes aj babka.
-Ano a ako sa má?
-Má sa fajn trochu unavená ale fajn.
-Tak je fajn.
-Valentína mám na teba jednu prozbu.
-Ano?
-Išla by si zajtra prosím ju pozrieť vyzerala smutne keď tu bola...
-Jasné pôjdem.
-Ďakujem.
-Nemáš začo.
-A čo ako sa má Roman?
-Roman? Je na dovolenke s rodičmi...
-Aha. Nechíba ti?
-Počkaj ako to myslíš?
-Počkaj ako to myslíš?
-No ako kamarát.
-Chýba je to môj najlepší kamarát. A tebe Gabika nechýba?
-Chýba no menej ako ty.
-No veď preto.
-Čo by som dal zato aby si tu bola pri mne.
-Boris zajtra sa uvidíme ľúbim ťa dobrú noc ahoj.
-Aj ja teba dobrú zajtra ahoj.
-Pá.
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :)
Bajušik ;)



Super časť