close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Srpen 2012

Hlavné postavy

29. srpna 2012 v 16:10 Hlavné postavy
Meno: Valentína Daglesová
Vek: 15
Mesto kde sa narodila: Banská Bystrica
Mesto kde býva: Bratislava

Niečo o Valentíne: Má rada zvieratá, svoju rodinu a svojho chlapca ktorého spozná prví deň v škole...

Meno: Boris Henrich
Vek: 15
Mesto kde sa narodil: Bratislava
Mesto kde býva: Bratislava

Niečo o Borisovi: V príbehu bol drogovo závislí, ale jedného dňa spozná svoju spriaznenú dušu a dá mu pomôže dostať sa s toho. Borisovi umreli rodičia, keď mal 10 rokov. Potom si ho zobrala do opatery jeho babka a stará sa o neho...

V príbehu si Valentína a Boris spolu toho dosť prežijú, ale aj keď sa vždy pohádáju alebo aj nebodaj rozídu tak vždy si ich láska cestu nájde. Preto sa to volá Nezlomitelná láska.
Udejú sa rôzne veci.

Ja verím že vás táto kniha zaujme, a dúfam že nezabudnete komentovať. Ďakujem tým, ktorý tu zanechali aspoň jeden komentár a hlavne tým ktorý si čítajú každú jednu časť a že tento blog navštevujete ešte raz ďakujem!
Bajušik ;)

34. Cukráreň

24. srpna 2012 v 15:15 Kapitoly
Ráno.
-Dobré ráno hviezda.
-Ahoj mami. Koľko je hodín?
-10 hodín ráno preč.
-No vážne?
-Ano.
-Čo máme na raňajky?
-Nič musíš ísť niečo kúpiť pôjdeš do obchodu?
-Nóóóóóó...
-Fajn tak sa choj umyť, obliecť nadiktujem ti na lístok čo treba a môžeš ísť.
-Ok.
A tak som sa umyla, obliekla mama mi nadiktovola čo mám kúpiť a išla som doobchodu.
Neverila som ale stretla som kamarátku ešte keď sme bývali v BB Kiku.
-Ahoj Kika!
-Valentína?
-Ano?
-Ahoj bože toľko sme sa nevideli!
-Ano to dlho.
Objali sme sa nešli sme sa vyrozpravať...
Pred obchodom.
-A ty Kika čo tu robíš? Bývaš tu?
-Nie aj keď by som veľmi chcela nie nebývam som tu u starkej na víkend. A ty ako sa ti tu žije?
-Aha škoda... Ja? Mám sa fajn.
-Nešli by sme dnes spolu niekde von na zákusok alebo niekde si sadnúť toľko sme sa nevideli a chcela by som sa s tebou o toľkom porozprávať...
-Fajn len musím ísť domov...
A tak sme si dali navzájom tel. čísla rozlúčili sa a išla som domov.
-Dobre potom ti zavolám ahoj.
-Ok Kika pa.
A tak som išla domov.
Doma.
-Mami? Už som doma!
-Dobre. Kúpila si všetko?
-Áno.
-Dobre.
-Mami si predstav som stretla Kiku.
-Akú?
-No veď Petrušovú.
-Jáj boli ste kedisi dobré kamarátky alebo nie?
-Ano boli kedisy...
-A prečo nie teraz?
-Hahaha...
-A čo ona tu býva?
-Nie ale je tu teraz na víkend u starkej dnes prišla a v Nedeľu ide domov...
-Ahá.
Potom som sa naraňajkovala a išla som za Borisom do nemocnice.
Cestou som mu bola kúpiť mandarínky.
Keď už som bola v nemocnici.
Boris spal. Spal ako veľké dieťa.Trochu som ho podrgala aby sa zobudil.
-Boris. Boris. Tichým hlasom vravím.
Keď sa po chvíli prebral.
-Ahoj Valentína. Jéé ty si tu alebo sa mi to sníva?!
-Ahoj nie nesníva.
Dala som mu pusu...
-Doniesla som ti mandarínky.
-To si nemusela bola tu babka doniesla mi tiež ale pomaranče aj tak ďakujem. Sadni si na posteľ.
-Dobre a ako sa cítiš?
-Ja už oveľa lepšie keď si pri mne.
-Som rada ale nezdržím sa dlho.
-Aha a čo máš niečo dôležitejšie ako som ja?
-Nie, nie... Ale stretla som dávnu kamarátku ešte keď sme bývali v BB a je tu len na víkend a dlho sme sa nevideli a tak sme sa dohodli že dnes pôjdeme niekde do cukrárne alebo niekde si sadnúť a porozprávame sa dlho sme sa už vevideli...
-Aha. A babku si bola pozrieť?
-Jééj prepáč zabudla som úplne pôjdem ju pozrieť keď pôjdem s nemocnice.
-Nevadí netreba.
-Ale chcel si aby som išla?!
-Ano ale netreba pýtal som sa babky a povedala že nie.
-Aha no dobre ako chceš...
-A ako doma všetko fajn?
-Ano až nato že oco neni poriadne doma vydím ho len raz za čas...Už poriadne nebíva ani doma... A to mi robí starosti aj keď mama viem že sa to snaží zakrívať ale viem že ju to trochu trápi...
-Aha to ma mrzí...
-Ale to teraz nehajme bokom... už vieš kedy ťa pustia domov?
-Ano doktor vravel že už túto Nedelu.
-Super! A čo zdravotný stav ako rebro?
-Už fajn ešte rochu bolí ale už menej.
-Fajn som rada.
V tom telefón.
Cŕŕŕŕŕŕŕŕn...
-Prepáč to bude Kika.
-V pohode.
-Prosím?
-Ahoj Valentína to som ja Kika že môžme sa teda stretnút v cukrárni Patisseria?
-Jasné a kedy?
-Teraz?
-Aha no dobre tak za 15min. som tak ok?
-Ok budem čakať v nútri ahoj.
-Ok ahoj.
-Tak čo?
-Prepáč Boris ale nenahneváš sa keď už pôjdem?
-Nie v pohode. A zajtra prídeš?
-Ano slubujem ahoj.
-A pusu?
-Jaj prepáč. Dali sme si pusu a išla som preč.
-Tak zajtra ja bežím ahoj.
-Fajn ahoj.
V cukrárni.
-Ahoj Kika prepáč trochu meškám.
-Ahoj to je v poho nikto neni presní ako hodinky.
-To je pravda čo si objednáme?
-Už som objednala colu a punčoví koláč dúfam že máš rada?!
-V pohode.
-Tak vrav.
-Ja? Prečo ty nie začni ty.
-Fajn takže drahá Valentína čo by si chcela vedieť?
-Tak napr. Kde si všade bola cez tieto prázdniny alebo ideš?!
-Tak som teraz v Bratislave, bola som s kamarátom na stanovačku v Krupine aj s takou partiou...
S rodičmi v Taliansku, v Čechách u rodiny a ešte pôjdem do Paríža zo sestrov.
-Hm...Pekné... A čo niaky chalan?
-Mám a ty?
-Mám hh...
-Hm... Kto by to nateba povedal.
-Hahaha...
-Robím si srandu a čo yt kde si bola ty?
-Ja? A tak bola som s rodičmi a s kamarátom a jeho babkov na dovolenke v Egypte, Brezne u babky a ešte plánujem ísť s mojim chalanom do BB na našu chatu pametáš keď sme tam boli spolu aj s mojimi rodičmi?
-Ani ty niesi natom zle hh... Ano pametám bolo tak super ale kolko je to už rokov?
-5 rokov.
-A chodíte ešte natú chatu?
-Nie neboli sme tam už asi cez 2 roky nemáme čas od kedy sme sa presťahovali do Bratislavi vieš oco stále v robote mama doma sa stará o Sabínu má 1 rok moja sestra a ja s mojím chlapcom sichutnávam si prázdniny.
-Aha. Nevedela som že máš sestru tak gratulujem!
-Ďakujeme.
-A čo ešte plánuješ?
-No ako som vravela plánujem ešte tú chatu v BB s mojim chalanom na niaky týždeň...
-To ako iby vy dvaja?
-Ano prečo príde ti to divné?
-Nie... Len môžem jednu otázku ale ak neodpovieš pochopím.. No spali ste spolu?
-Bože Kika čo ti šibe?
-Aha nie len tak som zvedavá hh..
-No to vidím a ty?
-Pravdu?
-Ano.
-Nikomu to nepovieš česné?
-Česné.
-Spala.
-Čo???
-Tak čo sa čuduješ no chceli sme to obydvaja tak sa to proste stalo no...
-Bože Kika!
-Čo?! A tebe sa to nepokúšal ako to nazvať "zviesť"?
V tedy sa mi pred očami zjavil ten hrozný večer...
-Haló valentína!? si prítomná?!
-Čo čo ano... Teda nie nepokúšal....
-Aha ver čoskoro to skúsi...
-No dúfam že nie...
-Ok a chceš to aj ty?
-Čo?!
-No vyspať sa s ním?!
-Nie!
-Aha to chápem aj ja som to vravela a pozri čo sa stalo...
-Počkaj čo sa stalo?!
-Nič...
Zrazu zbledla ako stena...
-Kika! Počkaj ty si?!
V tedy sa rozplakala....
-Kika ty si tehotná?!
-Viem dali sme si pozor ale stalo sa...
-Kika a rodičia to vedia?!
-Mama áno ale oco ešte nie... Ten ma zabije mama mu to dnes povedala...a...
-A?!
-Povedal že si to nehám vziať!
-A on to vie?!
-Kto?
-Tvoj chalan!?
-Nie! Nemôže to vedieť...
-A ty chceš si to nehať zobrať...?!
-Neviem ale asi áno..
-A preto si tu? U starkej?
-Ano lebo kebiže som doma oco by ma asi zabil...
-Bože radím ti daj i to vziať...
-Budem musieť...
-Bude to dobrá vec aj pre teba a aj pre to malé...
-Ano to bude...
-A neplač to bude dobré...
-Chcela som ti len povedať že ešte dnes idem domov...
-Prečo?!
-Mama chce....
-Aha tak to ma mrzí ja že by sme zajtra ešte išli spolu niekde ale aj tak dobre sme si pokecali a neboj bude to v pohode...
-Ďakujem...Veľmi si mi pomohla dúfam že sa ešte niekedy stretneme.
-Aj ja. A ďakujem aj ja.
-A ak by sa ti to náhodou stalo že budeš rozhodnutá sa s tím vyspať radím ti dajte si riadny pozor nech sa ti nestane to čo mne...
-Určite ale to sa nestane...
A tak sme zaplatili účet rozlúčili sa a išli sme každá svojim smerom spravilo mi to dobre že sme sa stretli dobre sme si pokecali ale je mi jej lúto... Musí sa cítiť hrosne...Nezávidím jej...
Keď som prišla domov...
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :)
Bajušik ;)









Vedlajšie postavy

24. srpna 2012 v 13:21 Vedlajšie postavy
Borisova babka: Meno: Alica Henrichová
Vek: 70
Mesto narodenia: Žilina
Mesto kde býva: Bratislava

Niečo o Borisovej babke Alici: Jej jediný vnuk je Boris. Má ho veľmi rada, smúti však za svojim jediním synom Marekom.
V príbehu hrá veľmi dôležitú postavu, stará sa o Borisa je jediná koho má. Aj keď Borisova babka Alica má v príbehu veľké zdravotné problémy s cukrovkov a ešte ak sklerózu, cez všetky tieto prekážky sa snaží Borisovi pomáhať a dávať lásku ktorá mu bola odopretá pretože osud sa s jeho rodičmi nehral a zobral si ich keď mal 10 rokov. Aj keď je to ťažké jeho babka sa mu snaží ísť príkladom a dávať lásku ktorú nemohol mať od svojich rodičov...

Borisov otec: Meno: Marek Henrich
Vek: 32
Mesto narodenia: Žilina
Mesto kde žil: Bratislava

Niečo o Borisovom otcovi Marekovi: Marek bol otcom Borisa. Skvôr ako mu život zhasol, snažil sa ísť svojmu synovy vždy príhladom, vzorom, aby keď raz vyrastie bol ako on. Mal ho veľmi rád, ale nebolo mu dopriate s ním dlho zostať...

Borisova mama: Meno: Alena Henrichová
Vek: 30
Mesto narodenia: Levice
Mesto kde žila: Bratislava

Niečo o Borisovej mame Alene: Alena bola skvelá matka. Milovala svojho syna. Snažila sa s ňeho vychovať človeka ako má byť, dávala mu lásku a nehu ale nebolo jej dopriate zostať s ním dlho...

Valentínina mama: Meno: Veronika Daglesová
Vek: 36
Mesto narodenia: Košice
Mesto kde žije: Bratislava

Niečo o Valentíninej mame: Valentíny mama má svoju dcéru Valentínu veľmi rada. Snaží sa ju dobre vychovať aby s nej viečo v živote bolo. Snaží sa jej dávať veľa lásky a je pyšná nato, akú má dcéru.
Aj keď niekedy je prísnejšia ale nemyslí to zle. Valentíny mama je veľmi starostlivá matka a snaží sa aby mala dobrú školu a aby sa snažila aby Valentína sa v živote mala dobre.

Valentíny Otec: Meno: Radoslav Dagles
Vek: 40
Mesto narodenia: Bratislava
Mesto kde žije: Bratislava

Niečo o Valentíninom otcovi: Valentíny otec Rado, je veľkí pracant. Snaží sa o svoju rodinu dobre postarať hlavne po finančnej stránke. Aj keď je niekedy dosť prísny ale myslí to vždy dobre. Svoje dcéry má veľmi rád a staží sa im ísť príkladom, byť ich vzor.

Valentíny sestra: Meno: Sabína Daglesová
Vek: 1
Mesto kde sa narodila: Bratislava
Mesto kde žije: Bratislava

Niečo o Sabíne: Aj keď je Sabína ešte malá, majú ju radi a stažia sa jej rodičia či sestra dávať veľa lásky. Má rada
hračky a najme bábiky a plišákov.

Valentíny babka: Meno: Silvia Daglesová
Vek: 65
Mesto kde sa narodila: Brezno
Mesto kde žije: Brezno

Niečo o babke Silvií: Babka Silvia žije v Brezne jej vnučka Valentína sňov nebola v poslednej dobe v kontakte posledné 3 roky no keď jej mama "dohovorila" aby jej zavolala a išla k nej na víkend súhlasila. A tak sa zblížili. Babka Silvia má svoju vnučku Valentínu veľmi rada. To prečo nebola s Valentínov v kontakte dodnes nevie...

Valentíny najlepší kamarát: Meno: Roman Veselý
Vek: 16
Mesto narodenia: Brezno
Mesto kde žije: Brezno

Niečo o Romanovi: Má veľmi rád Valentínu sú najlepší priatelia na život a na smrť. Roman má však Valentínu rád viac ako len kamarát cíti k nej niečo ako istú náklonnosť a rešpekt ale možno aj lásku... Aj keď pár krát prebehla medzi nimi iskra, Valentína dala vždy najavo že chce byť len kamarátka nič viac... Roman to pochopil a rešpektujeto vie že má iného a on sa s tým musí zmieriť. Aj keď má hoci len malú nádej, že raz bude Valentína niečo viac ako len kamarátka...

Romanova mama: Meno: Nela Veselá
Vek: 33
Mesto kde sa narodila: Banská Bystrica
Mesto kde žije: Brezno

Niečo o Romanovej mame Nele: Nela je matka Romana snaží sa mu byť príkladom a dobre ho vychovať. Snaží sa mu dávať veľa lásky a pozornosti. Veľa sa mu venuje. S Romanom má už od malička veľmi dobrí vsťah. Snaží sa mu dať všetko to, čo ona sama nemohla mať keď bola v jeho veku.

Romanov otec: Meno: Filip Veselý
Vek: 37
Mesto kde sa narodil: Ružomberok
Mesto kde žije: Brezno

Niečo o Romanovom otcovi Filipovi: Filip sa snaží svojmu synovy ísť príkladom a byť jeho vzorom. Aj keď je to niekedy tažššie ale snaží sa zarábať toľko aby sa mala jeho rodina dobre. Vsťah s Romanom je dobrí aj keď s ním nemôže veľa času byť keď že pracuje, snaží sa využiť všetok voľní čas pre neho a pre Nelu.

Borisova sesterníca: Meno: Ivana Novotná
Vek: 16
Mesto kde sa narodila: Bratislava
Mesto kde žije: Považská Bystrica

Niečo o Ivane: Ivana žije sama s matkov jej otec jej zomrel keď mala 1 rok, ani si ho nepametá len podla fotiek vie ako vyzeral. Jej matka je ťažko chorá má anorexiu. A tak sa o ňu aj popri škole staré nemajú veľa peňazí na zaplatenie opatrovatelky pre jej matku a tak ledva vižijú. Je to veľká osobnosť pretože sa stará o svoju matku a popri tom stíha školu a ešte sem tam tá brigáda aby pomohla po fimamčnej stánke na lieky matke, zaplatenie účtov, jedlo...
Je to veľká osobnosť a mnohý si s nej môžme brať príklad. Borisa vída len sem tam nemá veľmi veľa peňazí na cestovanie do Bratislavi, ale keď sa dá príde.

Kamarátka Birosa: Meno: Gabriela Macháčová
Vek: 16
Mesto kde sa nerodila: Martin
Mesto kde žije: Bratislava

Niečo o Gabike: Vzťah s Borisom je čisto kamarácky. Sú dobrí kamaráti ale to je tak všetko. Jej sen je ísť do New Yorku.
Chcela by byť letuška alebo modelka predpokladi nato má, jazyk vie tiež dobre môže si vybrať... Valentínu veľmi nepozná pár krát sa videli ale zdá sa byť v pohode baba... Borisa má rada a je to dobrí kamarát.

Valentíny starká: Meno: Zuzana Dagmar Rudinská
Mesto kde sa narodila: Košice
Mesto kde žije: Košice

Niečo o Zuzke: Je to Valentíny starká s maminej strany. Svoje vnučky veľmi nevída ale keď sa dá rada ich príde pozrieť.

Sesterníca Valentíny: Meno: Tamara sedliaková
Vek: 10
Mesto narodenia: Krupina
Mesto kde žije: Krupina

Niečo o Tamare: Je to talentované dieťa na spev. Chcela by byť speváčkou a skladatelkou.
Dieťa s veľkími snami.

Tamati mama Valentíny "teta": Meno: Silvia Sedliaková
Vek: 34
Mesto kde sa narodila: Rožňava
Mesto kde žije: Krupina

Niečo o Silvií: Jej jediná dcéra je Tamara je šťastná že ju má snaží sa jej dávať všetku lásku keďže jej otec sa na Tamaru vikašlal a našiel si inú. Silvia je veľkí pracant a snaží sa zabezpečiť Tamaru aby mala všetko čo chce a aby sa mali spolu dobre.

Valentíny "ujo": Meno: Eduard Timotej Malý
Vek: 41
Mesto narodenia: Galanta
Mesto kde žije: Galanta

Niečo o Edovi: Je to bratranec Valentíninho otca. Sú ako bratia. Edo je super ujo a má veľmi rád Valentínu.
Je preňho ako jeho vlastná dcéra.

Valentíny "teta": Meno: Helena Malá
Vek: 31
Mesto narodenia: Zvolen
Mesto kde žije: Galanta

Niečo o Helene: Je to manželka Eda. Má veľmi rada rodinu Daglesovcov a najme Valentínu a Sabínku. Helena je super teta dá sa naňu vždy obrátiť keď potrebuje niekto pomoc.

Valentíny "teta": Meno: Diana Hanáková
Vek: 27
Mesto narodenia: Dudince
Mesto kde žije: Spišská nová ves

Niečo o Diane: Diana je mladá ambiciózna žena ktorá vie čo chce má veľmi rada svojho muža Raba. Je veľmi spolahlivá a šikovná žana čo vie čo chce. Miluje veľmi svojho syna Tomáša je to jej všetko!

Valentíny "ujo": Meno: Róbert Hanák
Vek: 35
Mesto kde sa narodil: Nové Zámky
Mesto kde žije: Spišská nová ves

Niečo o Robovi: Má rád nadovšetko svoju rodinu a najmä syna Tomáša snaží sa mu ísť príkladom a byť jeho veľkí vzor.
Je to veľmi pracovití chlap a vie čo chce.

Valentíny " vzdialený" "kamarát": Meno: Tomáš Hanák
Vek: 14
Mesto kde sa narodil: Spišská nová ves
Mesto kde žije: Spišská nová ves

Niečo o Tomášovi: Tomáš má veľmi rád svojich rodičov je jedináčik a vie čo chce. Chcel by byť vojak. Veľmi dobre sa učí a je veľmi nadaný na hudbu. Hrá na gytaru a učí sa aj na klavír jedním slovom povedané šikovný a mmúdri chalan s cielom v živote veľa dokázať.

Kamarátka Valentíninej mami: Meno: Lea Vyššia
Vek: 33
Mesto kde sa narodila: Trenčím
Mesto kde žije: Bratislava

Niečo o Lei: Má veľké ego a žena na správnom nieste spolahlivá, milá a usilovná.

Kamarát, Valentíninych rodičov: Meno: Dominik Gaštan
Vek: 41
Mesto kde sa narodil: Lučenec
Mesto kde žije: Bratislava

Niečo o Dominikovi: Dominik je veľmi dobrí priateľ Valentíninych rodičov poznajú sa dlho a preto je to ako "rodina".
Dominik miluje svoju ženu Romanu a svoju dcérku Žofiu. Snaží sa jej ísť príkladom a dávať veľa rodičovskej lásky a byť vzorom. Je to dobrý živiteľ chlap na ktorého sa dá vo všetkom a vždy spolahnúť. Má rád Veroniku a Mareka a ich deti sú ako jedna rodina.

Kamarátka, Valentíninych rodičov: Meno: Romana Gaštanová
Vek: 35
Mesto kde sa narodila: Banská Štianvica
Mesto kde žije: Bratislava

Niečo o Romane: Romana je šikovná a veľmi spolahlivá žena. Má rada svoju rodinu a rodinu Daglesovích.
Sú ako jedna veľká rodina. Romana je Romana je krásna a šikovná žena.

Dieťa Romany a Dominika: Meno: Žofia Gaštanová
Vek: 5
Mesto kde sa narodila: Bratislava
Mesto kde žije: Bratislava

Niečo o Žofií: Malí, zlatý prítulný anielik. Dobré a poslušné dieťa ako med čo viac chcieť.

Valentíny kamarátka Kika: Meno: Kristína Petrušová
Vek: 15
Mesto kde sa narodila: Banská Bystrica
Mesto kde žije: Banská Bystrica

Niečo o Kike: Prezývajú ju Kika. Je to Valentíny kamarátka s Bystrice. Chodili spolu do triedy a boli kedisi najlepšie kamarátky no niako sa to u nich zlomilo keď sa raz pohádali... Kika je fajn dievča, milé, vtipné, kamarácke...

PS. Ak by prišli nieke nové postavi tak určite o nich napíšem sem.
Ďakujem ahoj.

33. Oslava menín

23. srpna 2012 v 14:32 Kapitoly
Na druhý deň, som išla do nemocnice pozrieť Borisa aj s jeho babkou.
Cestou sme mu boli kúpiť banány a mandarínky nech môže aspoň niečo jesť.
Keď sme prišli do nemocnice.
-Ahoj Borisko!
-Ahoj babka!
Objali sa. -Ahoj Valentína.
-Ahoj Boris. Dal mi letný bozk.
-Tak ako sa cítiš? Pýta sa babka Borisa.
-Ja celkom fajn len to rebro ma bolí a je mitrochu zle...
-Aha a s čoho ti je zle?
-No keď som bol tam tak mi Maroš dal veľa drogov do seba a s toho ešte teraz mi je zle, aj keď doktor mi dal lieky na prečistenie krvi...
-Aha a pomáhajú ti tie tabletky?
-Áno je mi oveľa lepšie.
-Ozaj tu sme ti doniesli banány a mandarínky môžeš už jesť či?
-Ano môžem. Ďakujem.
Borisova babka sa len usmiala.
-Nechceš niečo na pitie? Pýtam sa Borisa.
-Nie ďakujem mám ešte čaj...
-Fajn. A vy babka nechcete niakú kávu alebo čaj s automatu?
-Nie ďakujem Valentínka.
-Fajn tak ja pôjdem. Ešte musím ísť do mesta tak ahoj Boris.
-Počkaj nechoj ešte prosím.
Chvílu som váhala či neostanem ale chcela som ich nechať samích s babkou určite si toho veľa chcú povedať...
-Prepáč Boris už musím mama má zajtra meniny tak jej idem kúpiť niečo na oblečenie alebo kozmetiku... Ešte neviem... Čo budú mať. Ľúbim ťa zajtra sa uvidíme ak by som náhodou neprišla tak ti aspoň zavolám slubujem ahoj.
-Ok tak ak tak zajtra a ak nie zavolaj ľúbim ťa ahoj.
Dali sme sa pusu a išla som.
-Pá. Dovidenia.
-Ahoj Valentínka.
A tak som išla rovno do nákupného centra niečo mame kúpiť na tie meniny najprv som nevedela čo ale napokon som jej kúpila krásny svetrík, kvet, voňavku...
Keď som konečne prišla domov rýchlo som sa zavrela do izby, zabalila som to všetko do baliaceho papiera a schovala do skrine za oblečenie aby to mama nenašla.
Potom som si dala sprchu lebo vonku je neskutočne teplo...
-Valentína?
-Ano mami? Nepočujem ťa som v sprche počkaj už idem von...
-Ok.
Keď som vyšla so sprchy...
-Ano mami čo si chcela?
-Zajtra mám meniny a aký koláč spravíme jablkovú štrúdlu alebo ovocnú tortu?
-Jablkovú štrúdlu.
-Ok.
-Ozaj Valentína mohla by si Sabínku zobrať trochu na prechádzku?!
-Mamí...
-No tak Valentína!
-Fajn zachvílu pôjdem keď si vyfémujem vlasy...
-Ok.
-Mami?
-Ano?
-A kde je ocino?!
-Išiel do roboty narýchlo ho volali...
-Aha a kedy príde domov?
-Zajtra ráno.
-Aha.
-Prečo?!
-Nič len tak.
-Dobre Sabína je už v kočíku, má tam aj pitie keby bola smädná.
-Ok tak ideme von mobil mám ahoj.
-Dajte si pozor.
-Ok ahoj.
Keď sme už boli vonku.
-Tak čo Sabí? Ideme sa prejsť no...
Keby si mi tak mohla odpovedať... Tak čo ideme sa prejsť do parku? Ano?
Ideme...
Keď sme boli v parku.
Cŕŕŕŕŕn...
-Aha sabí mama volá... Či?!
-Halo?
-Valentína?
-Ahoj Boris.
-Ahoj ako sa máš?
-Dobre a čo ty?
-A tak dá sa.
-Už ti je lepšie?
-Omnoho.
-To je dobre.
-A čo robíš?
-Som akurát zo sabínou na prechádzke v parku...
-Vážne?
-Ano prečo?
-Len tak... Ah keby som tak mohol byť s tebou na prechádzke...
-Ale Boris keď ťa pustia s nemocnice tak pôjdeme aj na 100 prechádzok.
-Len kedy to bude...
-Neboj čo skoro...
-Prídeš dnes ešte?
-Ehm... Prepáč rada by som ale nemôžem som vonku akurát zo Sabínou a potom keď prídem domov idem ešte niečo vybaviť do mesta...
-Aha a čo?
-Mame takú tortu čo som objednala minulí týždeň idem ju zobrať.
-Aha ty teda myslíš navšetko.
-Snažim sa. Počuj Boris ak by som zajtra nemohla prísť prepáč vieš budeme mať mini oslavu mame prídu gratulovať...
Tak nebudem mať čas prísť ale zavolám ti slubujem.
-V pohode... Zajtra ma príde pozrieť Gabča tak...
-Ok. Pozdrav ju.
-Ok ľúbim ťa ahoj.
-Aj ja teba ahoj.
Tak Sabí to nebola mama ale ideme už asi domov alebo vieš čo? Spravíme si mini prechádzku do obchódu s oblečením niečo si potrebujem na seba kúpiť a aj tebe na zajtra hm? Čo ti nato? Dúfam že súhlasíš tak ide sa!
Keď sme prišli do obchodu. Sabíne som kúpila cool krásne ružové šaty a sebe tiež šaty čierne s bielimi bodkami.
Potom sme išli domov.
-Ahoj mami sme doma!
-Ahojte! Kde ste boli tak dlho?
-Ešte sme boli na nákupi.
-Aha volala som ti aspoň 5 krát!
-Nepočula som boli sme v obchode...
-Ok ale nabudúce si daj mobil tak aby si vždy počula!
-Ok mami.
-Mami idem ešte do mesta niečo kúpiť ok?
-A čo?
-Niečo...
-Fajn daj si pozor ahoj.
-Ok ahoj.
Keď som prišla do cukrárne...
-Dobrí deň mala som tu dnes si vyzdvihnúť tortu.
-Aha ano! Hneď to bude.
-Dobre.
O chvílu mi doniesli tortu.
-Tak tu je to.
-Ďakujem koľko to bude?
-Poprosím 15e.
-Páči.
-Ďakujeme dovidenia.
-Doví.
A tak som niesla tortu až domov...
Potichu som prišla do kuchine a dala tortu tam...
Mama našťastie spala a Sabína tiež...
A tak mi to nedalo a išla som ešte Borisa pozrieť aj keď som vravela že neprídem ale ešte stíham...
A tak som sadla na autobus a išla som do nemocnice.
Keď som prišla do nemocnice...
-Ahoj Boris!
-Ahoj Valentína nečakal som ťa...
Bola tam Gabika...
-Ahoj.
-Ahoj.
-Tak ja pôjdem Boris ahoj.
-Počkaj Gabča ešte nemusíš...
-Rada som ťa videla Valentína ahoj.
-Aj ja ahoj.
-Zajtra Boris ahoj.
-Nemusela si ísť ale keď chceš tak ahoj.
Dala mu pusu na líce a išla preč.
-Prepáč Boris že som prišla nečakane ale ešte som mala čas a tak som prišla... Asi preto odišla že som prišla ja... Prepáč.
-Nie som rád že si prišla. Ona vždy je taká že odíde keď aj babku zbadá hneď je preč... Je to zvláštne ako keby sa hambila...
-No niektorý ludia sú taký...
-Ano to sú.
-Poď sadni si na poztel.
-Rada.
Keď som si sadla na postel, Boris ma pritiahol k sebe lebo sa mu veľmi nedalo híbať keď ma s tým rebrom problémy ešte... A začal ma bozkávať. Už dávno som sme nemali chvílu pre seba a po tak dlhom čase čo sme si museli všetkím prejsť konečne sme mali aspoň chvílu pre seba...
No pochvíli...
-Boris tu nie budú nás vidieť...
-Nech vidia...
-Boris notak tu nie.
-Fajn keď nechceš...
-Prepáč ale inokedy...
-To je v pohode.
-Som taká šťastná že si sa prebral a že tu môžem byť teraz s tebou.
-Aj ja ďakujem ti.
-Nemáš mi začo ďakovať.
-Valentína mám pre teba jeden darček.
-Čo? Aký?
-Otvor skrinku a dole pod uterákom je malá krabička.
-Čo? Boris nemusíš mi nič dávať!
-No tak Valentína urob mi láskavosť.
-Uf... Fajn.
A tak som vybrala krabičku otvorila som ju, a bola tam krásna retiaska s písmenom B.
-Bože ďakujem Boris! Je to krásne! Ďakujem. Dala som mu pusu.
-Neni zač, ale chcem aby si ho nosila a preto B ako...
-Viem ako Boris ďakujem budem ho nosiť aj keď nebudeme spolu budem mať pocit že si stále pri mne.
-Neni zač som rád že sa ti páči.
-Ďakujem.
Cŕŕŕŕn...
-To je mama prepáč musím to zdvihnúť.
-Ok to je v poho.
-Halo?
-Valentína kde si?
-Ahoj mami som v nemocnici u Borisa prečo deje sa niečo?
-Nie nič... Ja len že kde si kedy prídeš domov?
-Už zachvílu idem.
-Ok daj si pozor ahoj.
-Dobre ahoj.
-Deje sa niečo?
-Nie nie... Len mama že kde som... Vieš furt chce vedieť kde som čo robím...
-Bojí sa o teba to je normálne.
-Ano ale až tak?
-Myslím že mami sú už také.
-Ano to sú.
-Ok tak ja už budem musieť ísť Boris a ďakujem za retiazku je nádherná.
-Neni zač. A to už musíš? Zajtra prídeš?
-Ano už budem musieť... Zajtra asi nie ale zavoláme si slubujem.
-Ok ale ostaň ešte prosím chvílu.
-Tak fajn ale len chvílu.
-Valentína a chcel som sa ti ešte raz ospravedlniť za ten večer... Já bol som trochu opití ale prisahám že..
-Ššššššt... Boris to je už zanami a neprisahaj ani nič neslobuj prosím niekedy keď prisaháš albo spubuješ a porušíš to tak to raní viac ako keď sa iba ospravedlníš a to je všetko.
-Fajn ešte raz prepáč jáááá...
-Boris ja som ti odpustila už dávno každý robí chyby a ja to chápem... Už budem musieť ísť...
-Poď sem.
Pobozkal ma.
-Ľúbim ťa.
-Aj ja zajtra zavoláme si ahoj.
-Dobre ahoj.
Potom som išla domov.
-Ahoj mami som doma!
-Ahoj.
-Čo robíte?
-Sabínka sa v izbe hrá a ja kukám TV ako bolo v nemocnici už je mu lepšie?
-Ano je mu oveľa lepšie.
-To som rada, a kedy ho majú pustiť domov?
-Ešte ani sám nevie.
-Aha.
-Mami? Kto všetko zajtra príde na oslavu?!
-No mali prísť Roman s rodičmi ale ako vieš išli na dovolenku tak prídu po dovolenke niekedy, príde babka s Brezna, teta Helenka, ujo Edo, príde aj tvoja sesterníca Tamarka, teta Diana a ujo Robo a ich syn Tomáš, druhá starká Zuzka.
-Aha. No to je dosť ľudí...
-Ano to je.
-Mami? Môžem sa ťa niečo spýtať?
-Môžeš.
-Vieš čo máme chatu v BB.
-Ano a čo s ňou?
-Mohla by som ísť s Borisom niekedy ešte cez tieto prázdniny na víkend ísť na našu chatu?
-Valentína s Borisom samí vy dvaja?
-Mami prosím.
-No ja neviem... Ešte sa dohodneme s ocinom. Ale neviem dlho sme tam už neboli čo by ste tam robili a jedli hm?!
-Jesť by sme si kúpili a čo by sme robili? Máme tam ešte ten starý bazén tak by sme ho napustili a kúpali by sme sa opalovali, užívali si...
-Ach Valentína ja sa len bojím jednej veci...
-Bože mami! Akej?! Ak narážaš nato čo plánujem sa s ním vyspať nie neplánujem o to sa nemusíš báť!
-Len aby...
-Mami ty mi neveríš?!
-Verím. Ale niekedy sa to môže stať ani nevieš ako...
-Mami neboj sa!
-Fajn ešte sa o tom porozprávame.
-Ok.
A tak sme večer kukali TV a išla som spať.
Ráno.
-Valentína je 8h. stávaj!
-Mami ešte 5minút.
-Valentína!
-Čo?! Horí?
-Nie ale poď hore ideme chistať ešte rýchlo piecť koláč, potrebudem pomáhať.
-Ok. Už idem...
-Fajn poprav postele a potom sa umy a prídi do kuchyne.
-Ok.
A tak som popravila, umyla sa a išla na raňajky do kuchyne.
-Čo máme na raňajky?
-Rožok s maslom a vajíčkom.
-Ok.
-Dobrú chuť.
-Diky a Sabína už jedla?
-Ano papala.
-Hm... A kde je ocino? ešte neprišiel?
-Volal že bude trochu meškať mal ešte niake povinnosti...
-Aha.
-Diky za raňajky mami s čím potrebuješ pomôcť?
-S koláčom spravila by si ho?
-Jasné.
-Dobre ja idem spraviť zatial rezne a šalát.
-To bude obed?
-Ano.
-A polievka nebude?
-Nie.
Keď som spravila koláč mama spravila obed, volala som ocinovi kde jetak dlho...
Píp, píp, píp...
-Halo?
-Oci?
-Ahoj Valentína čo sa stalo?
-Nič len kde si tak dlho?!
-Už idem domov bol som mamine kúpiť darček...
-Aha a čo?
-Zlaté náušnice, kiticu ruží a ešte niečo do domácnosti.
-Super.
-A čo ty?
-Svetrík, kvet, voňavka klasika.
-Sikovná tak uvidíme sa doma ahoj.
-Ok ahoj.
-Mami?
-Ano? Valentína? Už sa choj obliecť, a obleč prosím aj Sabínku idem sa už aj ja hostia sú tu každú chvílu.
-Ok volala som ocnovi už ide domov.
-Ok a čo ho zdržalo?!
-Robota.
-Aha.
-Ahojte!
-Oci! Už si doma!?
-Ano! tak toto rýchlo niekam zaši.
-Ok do izby.
-Rýchlo ideme sa obliekať.
-Ok.
A tak som sa rýchlo obliekla, namalovala.
Sabínu tiež a už prišli hostia.
Ako som aj predpokladala prišla babka s Brezna, druhá babka Zuzka, teta Helenka a ujo Edo, moja sesterníca Tamara a jej mama Silvia, dtuhá teta Diana a ujo Robo a ich syn Tomáš našťastie žiadna rodina nie sme s Tomášom... Mami kolegiňa s práce Lea, kamaráti mojej mami a otca Romana a Dominik a ich dcéra Žofia... Lea, Romana a Dominin a ich dcéra Žofia niesu rodina ale mama a ocino ich berú ako "rodinu".
Koho som nemala rada bola Tamara tá bola hrozne otravná a je to také malé rozmaznané decko má 10 rokov a robí sa ako keby mala 15 ako ja. Často k nám nechodí s jej mamou Silviou "tetu" Silviu nemám veľmi v láske ale vždy viac ju znesiem ako Tamaru...
A tak sme sa všetci najedli a potom prišlo gratulovanie mama dostala toho ajajáj od kvetov, šperkov, oblečenia, kozmetiky až po kuchynské veci a to má len meniny... Čo už. Myslím že najviac ju potešil ocino náušnícami a nová mikrovonka do kuchyne... Asi o 7h večer odišli posledný hostia a to bola kamarátka mami Lea, a kamaráti mami, otca teta Romana, ujo Dominik a ich 5 ročná dcéra Žofia milé dievčatko. Dosť sa pohrali zo Sabínou. Kto vie možno raz budú kamarátky...
Potom som sa išla umyť a rovno do postele čítala som si ešte knihu ale nedalo mi to a tak som zavolala Borisovi.
Píp, píp, píp...
-Halo?
-Ahoj Boris neruším ešte nespíš je dosť hodín pol 10h. večer...
-Ahoj nie nerušíš.
-Prepáč že som nezavolala skvôr ale toto bol fakt náročný deň nemala som čas...
-To je v pohode chápem to.
-Fajn som rada že sa nehneváš.
-Nemám prečo.
-Aký si mal deň ty?
-Aký? Chcel by som už ísť domov... Ale doktori ešte vravia že ešte musím vydržať...
-To ti verím... aj mne by bolo dlho... Ale musíš vydržať. A Gabika? Nebola ťa náhodou pozrieť?
-Ano bola. Ale iba na chvílu lebo išla práve dnes na dovolenku s rodičmi do Francúzska...
-Aha.
-Chíbaš mi dnes si tu nebola... Ale aspoň si zavolala.
-Musela som aj ty mne chíbaš.
-Hneď keď ma pusia von konečne s nemocnice musíme ísť spolu niekde.
-Rada.
-A ty aký si mala deň?
-Aký? Unavevá riadne som... Náročný... Ale dalo sa to zvládnuť.
-To ti verím. A kolko hostí?
- 17 ludí aj somnou, mojimi rodičmi a sestrov.
-Fuh tak veľa bolo vás..
-No ano bolo.
-Tak a zajtra prídeš?
-Ano prídem ťa pozrieť.
-Som rád a bola tu dnes aj babka.
-Ano a ako sa má?
-Má sa fajn trochu unavená ale fajn.
-Tak je fajn.
-Valentína mám na teba jednu prozbu.
-Ano?
-Išla by si zajtra prosím ju pozrieť vyzerala smutne keď tu bola...
-Jasné pôjdem.
-Ďakujem.
-Nemáš začo.
-A čo ako sa má Roman?
-Roman? Je na dovolenke s rodičmi...
-Aha. Nechíba ti?
-Počkaj ako to myslíš?
-No ako kamarát.
-Chýba je to môj najlepší kamarát. A tebe Gabika nechýba?
-Chýba no menej ako ty.
-No veď preto.
-Čo by som dal zato aby si tu bola pri mne.
-Boris zajtra sa uvidíme ľúbim ťa dobrú noc ahoj.
-Aj ja teba dobrú zajtra ahoj.
-Pá.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :)
Bajušik ;)

32. Šťastný koniec

22. srpna 2012 v 13:09 Kapitoly
-Tak čo máš?!
Ostala som stáť zo slzami v očiach ako socha.
Mala som veľkí strach, bála som sa o svoj život ale ešte viac o Borisov.
Potom pristúpil ku mne zo zbraňou v ruke, dostala som ešte vedší strach... A po tichu mi šepol do ucha.
-Máš tie prachi? Lebo ak nie rozlúč sa s Borisom a aj zo svojim životom.
Potom mi priložil zbraň k hlave, ostala som ako socha, nevedela som čo mám robiť ale jednu vec som vedela že musím Borisa a seba zachrániť a Maroša dostať do basi tam kde patrí!
-Posledný raz sa ťa pýtam Valentína máš tie prachi?
-Pozri neviem ako si sa dostal s basi, to mi je teraz jedno ale chcem aby si pustil Borisa a potom ti tie peniaze dám!
-Takže ti chceš somnou viednávať?
-Dá sa to aj tak nazvať...
-Fajn tak budeme viednávať! Ja teraz prepustím Borisa ale najprv mu ešte musím niečo dať...
-Dosť! Prestaň nedávaj mu to! Prosím!
-Hh... Fajn vieš ale on to potrebuje... Takže teraz mu to pomali dáš ty.
-Nie! Prosím!
Potom na mňa namieril zbraňou a ukázal na striekačku, aby som mu to pichla ja.
Pomali som išla k nemu a pichla som mu to Baris nebol veľmi pri zmisloch bol predrogovaný, a naviše mal monokel a rozbitú hlavu...
Pohlad na neho bol hrozný... Slzy mi stekali ako vodopád...
Ako som mu to dávala, Boris sa trochu prebral a pozrel na mňa a tichím hlasom zašepkal.
-Valentí Valentína uteč... Uteč...
-Boris som tu neboj sa pomôžem ti...
-Uteč...
-Boris...Boris...
-Óóó.. Aké romantické... Tak ustúp!
Zhodil ma na zem...
-Daj mi tie prachi!
Pomali s vrecka som vibrala peniaze a podala mu ich...
-Šikovná je tu presne 2000e.
-Prosím keď máš teraz tie peniaze pusti nás s Borisom potrebuje ísť okamžite do nemocnice...
-Ty si myslíš že som taký blbý že by som ťa teraz pustil aj s drahím preč?!
-Prosím Maroš neviem prečo si taký plný nenávisti, ale prosím pusti nás!
-Nenávisti!?
-Prosím pusti nás!
-Chceš ísť aj s ním preč?!
-Ano Boris potrebuje lekára!
-Ale nevrav!
Potom mi surovo dal facku až som spadla nazem.
Nevedela som čo mám robiť a tak som sa postavila otočila k nemu a s celej sili som mu kopla do rozkroku!
On len zakňučal od bolesti zbraň mu vipadla s ruky na zem on padol na kolená a držal si rozkrok...
V duchu som mala velkí strach, ale neuveritelnú zlosť!
A tak som ho kopla ešte raz do brucha, zbraň som zobrala do ruky a hodila ju von malím oknom a išla som Borisa odpútať od tej prekliatej stoličky a zobrala som s vrecka mobil a zavolala som rýchlo políciu...
Keď som sa otočila Maroš tam nebol... Dvere otvorené a vydela som ho už len v dialke ako zdrhal...
Nemohla som ho nehať len tak chcela som utekať za ním ale nemohla som Borisa nehať v takom stave.
Po chvíli prišli policajti povedala som im kade išiel a zavolali záchranku.
Policajti išli za ním a po chvíli prišli moji rodičia a Borisova babka...
Záchranka zobrala Borisa do nemocnice aj s jeho babkou...
Ja a rodičia sme išli na vísloch čo a ako sa stalo všetko som im povedala... Aj policajtom aj rodičom
mama a otec boli v šoku ale na druhej strane boli na mňa pyšný ako som sa zachovala v danej situácí, jeden policajt mi povedal že som bola odvážna. Mama bola nahnevaná ale ja som to chápala otec, bol nahnevaný tiež ale bol rád a šťastný že som bola odvážna.
Maroša nakoniec chitili. Tento deň bol vážne ako nočná mora ale som sama zo seba prekvapená ako som sa zachovala myslím že to bolo s lásky k Borisovi... Tak veľmi ho ľúbim...
Po víslochu som išla s rodičmi do nemocnice.
Borisova babka čakala vonku pred operačnou sálou.
Pýtali sme sa jej ako je natom.
-Borisko mal krvácanie do mozgu akurát ho operujú.
Ostala som v šoku.
-Aha ehm... Nebojte to bude dobré mama utešovala Borisovu babku.
-Valentína nechceš ísť trochu na vzduch? Pýta sa ma ocino.
-Čo? Prepáč rada potrebujem čerství vzduch...
-Fajn tak poď.
-Zachvílu sme tu ideme len na vzduch.
-Dobre. Povedala mama.
Keď sme višli von pred nemocnicu...
-Valentína som na teba pyšný som rád že si sa tak statočne zachovala.
-Ďakujem oci. Objal ma.
-Ale prečo, prečo si tam išla...
-Oci išlo o Borisa. Veľmi ho ľúbim...
-Viem to vidím...
-Prepáč tie peniaze ale ja som musela...
-Valentína tu teraz o peniaze vôbec nejde hlavné je že si v poriadku ty, a Boris...
-Ďakujem oci... Ale Boris čo čo ak bude mať niake následky...
-Neboj sa to bude dobré.
-Dúfam....
-No tak neplač...
-Hm...
-No tak poďme dnu možno vedia už niečo nové.
-Dobre.
A tak sme išli dnu... Borisova babka sa akurát rozprávala s doktorom mama len v pozadí potichu počúvala čo doktor vraví...
-Prepáčte už musím. Odvetil doktor.
-Pán doktor a mohla by som nachvílu ísť ho pozrieť?
-Môžte ale len na malú chvílu...
-Prepáčte mohla by som aj ja prosím je to pre mňa dôležité.
-Dobre ale len na chvílu.
-Ďakujem.
A tak Borisova babka a ja sme išli dnu bol to hrozný pohlad, hlavu mal previazanú obvezom, bol napojený na prístroje a
mne sa len tak pustili slzy...
-Valentínka ďakujem, ďakujem že si ho zachránila...
-No tak babka to je v poriadku.
-Ďakujem.
-Nemáte mi začo ďakovať. Odvetila som potichu.
-A čo mu vlastne je? Aké následky to môže mať?
-Mal silné krvácanie do mozgu a zlomené pravé rebro... Následky môžu byť... Že že môže prestať chodiť, môže sa stať že nebude vedieť kto je... A môže prestať aj rozprávať... Teraz je v kóme... Môžme len čakať...
-Bože...Slzy sa mi tlačili do očí...
-Budeme musieť len čakať kedy sa preberie... Ak sa vôbec preberie...
-No tak babka to nevravte preberie sa je silný, a bude aj zdraví!
-Doktor vravel že sa môže prebrať o mesiac, 2 mesiace, zajtra, o týždeň, o rok...
-On sa preberie nebojte...
-Ja idem nehám vás samích... Odvetila Borisova babka.
-Hm...
-Boris. Ak ma počuješ, chcem ti len povedať že som tu pri tebe a budem čakať kedy sa preberieš... Je tu aj tvoja babka.
Len nás prosím neopúšťaj to by som neprežila... Ľúbim ťa veľmi ťa ľúbim...
Potom som si dala čelo na jeho ruku... Keď zrazu.
-Vaáá... Valen... Valentí... Valentína...
-Zdvihla som hlavu Boris, Boris, počuješma?
-Luúú...Lúbim ťa.
-Boris? Aj ja ťa ľúbim... Dala som mu letný bozk na pery...
-Nechoj....Nechoj...
-Boris som tu nepôjdem preč... Prosím len a preber... Prosím...
-Váá... Valen... Valentína...
Rýchlo som utekala na chodbu mami on na mňa rozpráva! Zavolajte doktora!
-Ha haló? Pán doktor on na mňa rozpráva!
-Doktor rýchlo pribehol a išiel do izby!
-Čo..čo nateba?
-Rozprával! Rozprával na mňa!
Potom mu zasvietil do očí svetlom... -Lutujem žiadna zmena...
-Ale on na mňa vážne rozprával.
-Je možné že sa mu niečo sníva ale neni možné aby na teba rozprával to by som zistil je stále v kóme...
-Vá....Valentína...
-Aha vidíte?! Doktor!
-Áno vidím...
Zasvietil mu ešte raz do očí.
-Je malá nádej žesa môže v najbliších dňoch prebrať. Je to dobré znamenie.
-Ďakujem... ďakujem bože...
-Pán doktor mohla by som túto noc pri ňom ostať prosím...
-No v tomno prípade spravím vínimku...
-Ďakujem!
-Mami, oci ostanem túto noc pri Borisovi dobre?
-Ale Valentína... Dobre ostaň. povedal ocino.
-Ďakujem. Objala som ich a išli domov. Aj s Borisovou babkou.
Potom som zavrela dvere na Borisovej izbe...
Otočila som sa nemohla som veriť vlastným očiam.
Boris mal otvorené oči.Pozeraz sa okolo seba ako keby nevedel kde je.Potom sa pozrel na mňa.
-Boris?
-Iba sa pozeral ako keby ma nepoznal.
-Boris! Ty si sa prebral! Ja ja som taká šťastná! Dala som mu bozk.
Po chvíli. -Ty si Valentína?
-Ehm... Ano ja som Valentína. Nevieš kto som?
-Neviem si spomenuť čo sa mi stalo... Nič si nepametám...
-Viem to je normálne...
-To nieje normálne...
-Boris ššššššššššt... Hlavné je že si sa mi prebral poviem ti všetko ale teraz spi oddýchni si.
Po chvíli zaspal... Bola som taká šťastná, že sa prebral. Ale že si nič nepametal ma trochu zarazilo ale to sa dalo čakať...
musí sa pomali zotaviť.
Po chvíli som zaspala aj ja...
Ráno.
-Valentína... Valentína...
-Ano???
-Už je ráno...
-Ešte chvílu mami...
-Valentína...
Keď som zdvihla hlavu neverila som. Zobudil ma Boris... Hneď som ožila...
-Bo Boris? si to ty? Vieš kto som?
-Jasné že viem...
-Bože ďakujem! Boris! Ďakujem!
Hodila som sa mu okolo krku...Borir...
-Valentína au au... Počkaj moje rebro...
-Prepáč...
-No tak neplač už je to v pohode... Ďakujem...
-Ja ďakujem! Že si sa prebral a že si všetko pametáš! Ďakujem!
-Šššššt... Neplač...
-Ďakujem veľmi ťa ľúbim...
-Aj ja ťa LŤ. ďakujem ja tebe!
-Ďakujem. Je to ako zázrak prebral si sa za jeden deň! Ďakujem Bože! Ďakujem..
-Valentína len jednu vec nerozumiem...
-Akú?
-Ako si sa ty dostala tak a ako si ma s tade dostala?!
-Všetko ti poviem...
A tak som mu rozpovedala všetko čo sa stalo...
Potom v šak prišiel doktor so sestričkou a prekvapene na nás pozerali.
My v objatí.
-To je zázrak!? To sme tu ešte nemali!
-Ano to je! Dodala sestrička.
No nič Valentína budeš musieť ísť von ideme pacienta prezrieť...
Potom pôjde na pár višetrení a ak bude všetko ok ešte si tu pár dní poleží a môže ísť domov!
-Ďakujem doktor!
-To je moja práca ale mala by si ďakovať sebe, lebo ty si ho zachránila.
Zasmiali sme sa a dodala som.
-To bola moja práca. Dali sme si bozk a išla som ešte za Borisovov babkou domov.
Keď som k nej prišla veľmi sa tešila. -Je to zázraj. Ďakujem Bože a aj tebe valentína!
Ďakovala asi tisíc krát a ja som sa tešila s ňou. Potom som prišla domov povedala som to rodičom tí boli šťastný a zároveň na mňa hrdý. Nakoniec sa s nočnej mori stal krásny sen, a ďakujem že to malo Šťastný koniec!

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :)
Bajušik ;)





31. Hrozná realita

4. srpna 2012 v 11:59 Kapitoly
Keď sme nastupovali do auta.
-Valentína zapni si pás!
-A čo asi tak robím?!
-Valentína teraz pravdu chcel ti Boris niako ublížiť keď prišiel k nám?!
-Nie! Mami čo ti to napadlo!
-Valentína neklam mi! Viem že bol trochu asi opití bolo to cítiť!
-Dobre je pravda že bol trochu opití, ale to je všetko.
-Neklam mi Valentína!? Čo ti chcel spraviť?!
-Bože mami! Čo by mal! Nič veď ho ľúbim a on mňa nedokázal by mi ublížiť práve naopak keď sme boli v izbe povedal mi že
nech mu prepáčim to, že v čera prišiel tak neskoro a že bol mierne opití to je všetko!
-Vážne?
-Áno mami.
-Fajn verím ti ale ak raz zistím že si mi klamala, tak nie že budeš mať zaracha na mesiac ale nebudeš môcť ísť ani na počítač a už vôbec nikdy sa vidieť s Borisom! Je ti to jasné?
-Ano. A otcovi to povieš?
-Nie pretože ten keby to zistil, tak neviem či by ti nedal zaracha na celí tvoj život!
-Dobre a nemusíš kričať!
-Valentína! Mám ťa rada si moja dcéra nechcem aby sa ti niečo stalo!
-Mami! Mám 15 rokov nie som už tá malá Valentínka ktorá si nevedela ani len zaviazať šnúrky!
Tak prosím staraj sa o mňa ako do teraz! A neboj sa o mňa mám svoj rozum aby som ním rozmíšlala.
-Fajn.
Potom sme konečne išli domov. Musela som mame klamať, pretože viem že by mi Borisa nedovolila nikdy vidieť a to slovo nikdy je myslené vážde nikdy!
Keď sme konečne prišli domov, išla som rovno do sprchy a potom do postele išla som ešte na chvílu na fcb.
Bol tak Boris aj Roman. Ako prví mi napísal Roman.
-Ahoj Valentína ako sa máš?
A tak sme si písali. -Ahoj Roman mám sa dobre a čo ty?
-Dobre. Aký si mala deň?
-Fajn a ty?
-Dobrý. A čo robíš?
-Prišla som akurát od Borisa a teraz som na chvílu prišla na fcb.
-Aha.
-No a kedy ideš s rodičmi na dovolenku čo si spomínal keď si bol u nás.
-Jaj už zajtra dnes sa idem ešte pobaliť a potom zajtra už ideme do Bratislavy a s tade už lietadlom do Chorvácka.
-Aha tak sa tešíš?
-Ano.
-Tak si to uži.
-Môžem jednu otázku?
-Jasné pýtaj sa.
-Viem asi si budeš myslieť že je to blbá otázka a možno nebudeš ani odpovedať ale ja sa ťa to chcem opýtať.
-Ok pýtaj sa.
-Keby si si mala vibrať koho by si si vibrala mňa alebo Borisa?
Ostala som zarazená.
-Roman prepáč ale to čoje za otázku?
-Nič len som sa tak spýtal ak chceš neodpovedaj ja to pochopím.
-Ok.
-Tak ja už pôjdem ahoj a uži si to.
-Diky ahoj.
Potom mi zrazu napísal Boris.
-Ahoj.
-Ahoj Boris ja idem už s fcb preč zajtra ahoj.
-Ok tak ti zavolám ahoj.
A tak som sa odhlásila.
Zrazu mi zvoní mobil. Ako inak volá Boris.
-Halo? Ozvem sa.
Ale nikto neodpovelá len ticho.
-Haló? Boris?!
-Ahoj Valentína!
-Kto kto je tam?!
-Ty si na mňa nepametáš?
-Ma Maroš??!
-Bingo! Moji kamoši kvôli tebe teraz hnijú v base a hnil som aj ja ale už nebudem pretože som zdrhol.
-Čo čo je s Borisom!?
-Borisom? Sedí akurát pri mne...
-Nehaj ho napokoji rozumieš!!?
-Ale ale čo maličká sa zastáva svojho chlapčeka.
-Daj mi ho pri telefón! Maroš! Prosím!
-Myslíš že som taký blbý?!
-Čo chceš zato len mu prosím neubližuj!!?
-Nie neboj len prídeš do klubu kde si ma prví raz videla.
-Fajn. Kedy?!
-Počkaj to nieje všetko.
-Čo ešte chceš?!
-Donesieš mi 2000e v čistom!
-Ale s kade ich mám zobrať?!
-To je už na tebe pretože ak ich nezoženieš, tak je po tvojom drahom.
Píp píp píp...
Bože čo mám teraz robiť?! 2000e? s kade ich zoberem?
Mama máva ich v skrini ale ako sa tam dostanem?
-Mami?
-Ano?
-Spravila by si mi prosím čaj?
-Jasné.
-Ďakujem.
-Valentína neni ti zle? Poď sadni si sem.
-Mami prosím ten čaj.
-Dobre idem len si lahni dobre?
-Dobre.
A zatial kím som ležala v maminej izbe, a išla mi robiť ten čaj chcela som jej zobrať tých 2000e ale žiadne tam neboli mala
tam len kartu od banky!? A tak som rýchlo zobrala tú kartu s nádejou že na účte bude 2000e...
Keď mi nato príde asi ma zabije ale to je mi jedno...
-Mami?
-Ano?
-Je mi fajn nemohla by som sa ísť trochu prejsť?!
-Valentína teraz? Veď si vravela že ti neni dobre...
-To nevadí ja len okolo paneláku.
-Tak fajn ale mobil si zober dobre?
-Ok.
A tak som sa obliekla a utekala som do banky keď som tam prišla pítalo mi pri bankomate kód našťastie ho mama mala napísaní a tak som to odpísala vybrala som 2000e a potom som ako som len najrýchlejšie vedela utekala do klubu presne som nevedela kde to je ale snažila som sa to nájsť až som to našla....
Keď som tam prišla Boris bol pripútaný o stoličku a Maroš do neho pchal drogy!
Bolo to ako v nočnej more! Pohlad na Borisa mi trhalo žili mala som chuť Maroša zabiť ale nemohla som...
Ten sviniar mal v ruke zbraň!
-Tak čo máš?!
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte


Ďakujem :).
Bajušik ;)