close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

30. Sklamanie

22. července 2012 v 20:53 |  Kapitoly
Po odchode Romana a babky som sa išla umyť, lahla som si do postele a čítala si knihu.
Keď mi zrazu zvoní mobil... Volá Boris nemala som chuť sa s ním rozprávať a tak som to zrušila a vipla si mobil...
Viem asi si hovoríte bože to je trubka nieže by to zdvihla a spýtala sa čo chce ale ona si račej vipre mobil a číta si sprostú knihu... Možno že áno, ale ja som nemala chuť a celí deň mi je akosi dovno bolí ma tlmene hlava... A tak som si čítala knihu ďalej... Keď v tom prišla do izby mama.
-Valentína spíš?
-Ano mami? Nie nespím čo potrebuješ?
-Ja nič len máš návštevu...
-Mami veď je 9 hodín večer...
-Ja viem ale veľmi naliehal...
-No a kto to je?
Tušila som že je to Boris...
-No je tu Boris.
-No tak ho pozvi dnu...
-Ok.
-Boris poď ďalej Valentína je v izbe.
-Ďakujem.
-Mne neďakuj...
-Ahoj Valentína...
-Ahoj.
-Valentína keby dačo som hneď vedla...
-Ok diky mami.
Iba sa pousmiala zavrela dvere a išla do izby.
-Boris vieš koľko je hodín?!
-Prepáč ja viem len som ťa potreboval vidieť...
-Prepáč ale nato si mal ísť na Gabikou! A teraz prosím odíť preč!
-Valentína! Ja viem si namňa nahnevaná ale začo!?
Ja som bol len vonku s Gabikou sme len kamaráti! Prisahám môžeš sa ak chceš aj jej spýtať!
Len mi prosím odpusť ak ťa to tak veľmi ranilo ale ja som si myslel že ti to nebude vadiť a ty si bola zase s Romanom a
tiež mi to nevadilo! Keby sme sa mali pohádať za každú blbosť náš vsťah by neviem ako vizeral...
Valentína prosím prepáč ale zle si to pochopila a to objatie bolo na rozlúčku.
-Boris prepáč ale ja dnes nemám náladu sa o tom teraz baviť nieje mi najlepšie tak by som bola rada keby si odišiel a porozprávali by sme sa zajtra!
-Valentína ale ja nemôžem byť bez teba!
-Boris ja nemám dnes náladu!
-Ale aspoň mi dovol ostať s tebou.
-Boris dnes nie presím odíť.
-Valentína! Ja potrebujem ťa!
-Boris ty si pil?
-Nie.
-Tak prečo ti potom pchne s úst po niakom víne!?
-Dobre dal som si pár glgov...
-Prečo to robíš?
-S lásky k tebe.
-Bože Boris nebuď smiešny!
-Valentína prosím dovol mi tu ostať.
-Boris vravím nie! Dnes nemám náladu nieje mi dobre potrebujem byť sama a oddichovať.
-Prečo?!
-Pretože dnes mi celí deň nieje niako dobre!
-Aha ale ja nechcem odísť!
-Ja viem Boris ale slubujem zajtra keď budeš triezvejší a budeš viac pri zmisloch tak sa môžme stretnúť a porozprávať sa!
V tom mi udrel facku! To by som nikdy od neho nečakala!Dal mi takú facku že som až spadla na zem, a udrela som si hlavu o posteľ... Pustili sa mi slzy nevedela som čo mám v tej chvíli robiť či zakričať na rodičov alebo sa postaviť a Borisovi povedať že je KONIEC! Ale nemala som síl nato, aby som sa zdvihla strašne ma začala boleť hlava a všetko sa mi točilo...
A Boris? Zdvihol ma zo zeme a hodil na posteľ a začal ma bozkávať! V tedy mi došlo čo vlastne chcel! Chcel sa somnou vispať! Ale našla som silu a nedovolila som to!
-Boris! Pusť ma!
-Valentína prepáč!
-Boris prosím prestaň!
A v tedy som to už nezvládla a vrazila som mu pesťou do očí!
On spadol nazem a rozbil si hlavu!
Nevedela som čo mám robiť, ale potichu som išla do skrine a zobrala som uteráky a ľad!
Najprv som zastavila krvácanie a potom som mu nato dala ľad.
Nevedela som čo robím len som robila to čo ma napadlo.
Boris sa tam zvieral odbolesti, ale ja mesto toho aby som ho vikopla s nážho bytu von, ešte som mu aj pomohla!
Potom som ho pomali dala na posteľ aby si lahol a dala som mu liek aby ho ráno tak nebolela hlava po tom čo večer vipil!
Plakala som lebo som nechcela mu ublížiť ale musela som sa brániť... A zároveň aj to že ma tak veľmi sklamal.
Ráno keď som sa zobudila Boris ešte spal. Ja som zatial išla do kúpelne umyla som sa a urobila som rodičom dobrú rannú kávu a obložené chlebíčky. Potom však vstala mama a prišla do kuchine.
-Valentína ti si už hore?
-Ehm... Ano mami spravila som vám rannú kávu a ak chceš daj si aj chlebíčky mami ja pôjdem k Borisovi je u nás večer akosi tak spadol a rozbil si hlavu krvácanie som zastavila ale aj tak bude musieť ísť k lekárovi a tak pôjdem s ním ok?
-Čo? Teda dobre ale ja vám tam zavediem ihneď ho zobuď a obleč sa pôjdeme hneď teraz dobre?
-Dobre idem.
A tak som sa rýchlo obliekla a išla som budeť Borisa.
-Boris? Boris?
-Áááá... Moja hlava... Čo je?
-Ideme k lekárovi s mojou mamou! Obleč si bundu ideme!
-Čo ti je? A čo sa včera stalo?!
-Ty si nič nepametáš?
-Nie... Teda len to ako som dostal od niekoho pesťou do očí a potom som spadol a udrel som si hlavu a viac nie...
-Nič viac!?
-Nie Valentína prečo plačeš? Spravil som ti niečo?! Prepáč ja ja som v čera viac toho vipil a neviem čo som ti spravil?!
-To je už jedno skratka teraz pôjdeš somnou a mojou mamou k lekarovi zašijú ti hlavu ti pôjdeš domov a my dvaja už je koniec!
-Valentína čo? Počkaj čo?!
-Počul si!
-Prečo Valentína!
V tom prišla mama do izby.
-Tak čo ste oblečený?
-Ano mami.
-Valentína čo sa stalo?
-Nič mami len ma trápi čo sa stalo Borisovi to je všetko...
-Neboj to budev pohode. A ty už si Boris?
-Ano jáá ďakujem že ma tam zaveziete...
-Neni zač.
A tak sme išli do nemocnice Borisovi zašili hlavu našťastie nič vážne len ho pár dní bude bolieť hlava ale to je všetko.
Boris ideme ťa zaviesť domov dobre?
-Ďakujem vám.
-Neni zač.
Potom sme ho zaviezli domov celú cestu sa mi chcelo plakať a kričať ale bola som ticho.
Počas cesty ma ešze Boris chitil za ruku ale odtiahla som ju preč pretože som k nemu necítila nič viac len odpor a bola som naňho veľmi nahnevaná. Pretože som sa v ňom veľmi sklamala.
Keď sme ho konečne doviezli k nemu domov.
-Ďakujem vám a Valentína tebe tiež nešli by ste k nám? Aspoň nachvílu babka by sa potešila.
-Nie ďakujeme Boris ale mi sa ponáhlame domov že mami.
-No vlastne na takú káv by som aj šla prečo nie?
A tak som sa len usmiala a povedala.
-Fajn keď tak veľmi chceš mami chvílu prežijem.
Potom sme išli k Borisovi domou.
-Babka?
-Ahoj Boris kde si večer bol, ani si nezavolal!
-Babka máme návštevu Valentíny maminu.
-Dobrí deň.
-Ahojte vitajte u nás prosím poďte ďalej.
-Ďakujeme.
-Dáte si niečo?
-Vlastne dala by som si ak by som mohla poprosiť kávu.
-Iste hneď ju spravím.
-Valentína ak chceš pokojme môžte ísť s Borisom do izby...
-Nie ja...
-Valentína poď prosím potrebujem sa ťa aj tak niečo opýtať.
-Ale já....
-Valentína no.
-Dobre keby dačo mami keď teda pojdeme zakrič budem v izbe.
-Dobre.
A tak som išla zo strachom do Borisovej izby...
-Čo chceš!?
-Valentína já....
-Čo?!
-Už som si spomenul čo som v čera večer robil alebo chcel urobiť, ááá chcem ťa ujistiť že už sa to viac nestane včera večer som bol mierne mimo a preto nezhadzujem to len na alkohol ale ja prepáč nechcel som a viem asi mi to neodpustíš ale prepáč.
-Boris vieš veľmi som šokovaná čo sa v čera večer stalo ale to sa len tak zo dňa na deň nedá odpustiť!
-Ja viem... Ale dôvod prečo som pil lebo si mi nezdvíhala mobil a bola si celí deň s tým Romanom!
-A čo keď som bola vieš veľmi dobre že je to len kamarát!
-Vážne? Tak mi povedz do očí či ho vážne máš rada len ako kamaráta.
-Áno mám ho rada ale je premňa veľmi dôležití človek v mojom živote ale ty si viac pretože teba milujem ale ty mi asi neveríš pretože si veľmi žiarlivý!
-Ano to som ale ja sa nechcem o teba s nikím iným deliť chcem aby si bola iba moja pretože ty si človek ktorého lúbim a
si premňa najdôležitejšou osobou v mojom živote!
-A ty a Gabika? Povedz mi ty do očí či je to len čiste kamarátka!
-Áno je je to len kamarátka.
-Fajn. Prepáč ale bude lepšie ak už pôjdeme.
-Valentína ešte sme sa nedorozprávali!
-Pusť ma Boris!
-Valentína chcem aby si sa za mňe vidala keď budeš mať 18! Chcem aby sme boli svoji!
-Boris pusť ma!
-Odpovedz!
-Boris máme len 15 je to až za 3 roky! Zatedy sa veľa večí môže zmeniť! A ja sa v 18 nechcem vidávať!
-Prečo keď sa máme radi prečo nie!
-Pretože máme na takéto veci ešte čas uvažovať!A teraz ma už pusť!
-Valentína lúbim ťa!
-Boris prosím pusť ma.
V tedy ma pobozkal.
Prečo vždy keď sa pohádame ma pobuzká?!
Ale ja vždy ako krava ma to odmekčí a ostanem naňho milá a.
-Ľúbim ťa.
-Valentína! Už ideme...
-Už idem mami.
-Uvidíme sa zajtra dobrú noc.
-Dobrú.
A išli sme domov.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama