close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

28. Priznanie

9. července 2012 v 21:52 |  Kapitoly
Keď som vipla PC akurát zvonil zvonček rýchlo som bola otvoriť a zatial čo išiel Roman a babka hore schodmy
rýchlo som si prepláchla tvár dala mejkap aby nebolo vidieť tie kruhy pod očami.
-Valentína už sú tu!
-Ano oci idem! Kričím s kúpelni.
-Ahojte! Vitajte u nás! Vraví mama.
-Ahoj babka! Ahoj Roman.
Keď sme ich privítali. -Poďte ďalej...
-Valentína počkaj ja... Vraví Roman.
-Ano?
-Mám tu pre teba takú drobnosť...
-Bože Roman to si nemusel...
-No len sa pozri dúfam že sa ti páči pomohla mi ju vibrať mama.
-Bože Roman to je krásne! Ďakujem! Objala som ho a dala mu pusu na líce.
Bola to krásna zlatá retiaska s písmenom V.
-Nemáš zač som rád že sa ti páči.
-Fakt ďakujem! Prepáč ale ja nemám pre teba no ako to povedať nič fakt prepáč ja cítim sa blbo...
-To je v pohode.
-Ďakujem.
-Valentína nemusíš mi ďakovať bola to iba malá pozornosť na pamiatku.
-Mám vieš nejde ani tak o tú retiazku pravdaže aj zatú ďakujem, ale ďakujem že si prišiel a že na mňa myslíš...
-Nemáš zač.
Iba som sa usmiala a išli sme k stolu.
Potom sme sa najedli babka s rodičmi ostali v obívačke sa rozprávať a ja a Roman sme išli ku mne do izby chcela som mu dať aj ja niečo zato že on mne dal... Najprv som nevedela čo ale napokon ma to napadlo.
-A ako bolo v Brezne aj tam je tak teplo ako tu v BB?
-Ano aj tak je tak teplo...
-Prosím sadni si.
-Ďakujem.
-Vieš teraz mato napadlo že by som ti niečo chcela dať...
-Ale Valentína nič nemusíš.
-Roman ja chcem len dúfam že to nebude dosť trápne asi áno ale je to pre šťastie a na pamiatku.
-No keď to tak veľmi chceš tak čo?
-Je to malá klúčenka sloníka keď to stlačíš tak to hovorí i love you.
Viem je to preklad milujem ťa ale ber to tak že ťa mám rada.
-Jej to je zlaté ďakujem...
-Viem je to...Nóó decké a cítim sa blbo ale nevedela som čo tak ma to len tak napadlo...
-To nevadí mne sa to páči a to stačí diky.
-Neni zač.
-Valentína jááá... Chcel by som ti niečo povedať...
-Ano?
-Valentína já...Viem že máš iného a že ho lúbiš ale ja ťa milujem.
Chcel aby si to vedela... A viem že si mi to zakázala ale prosím ťa dovol mi ťa posledný krát pobozkať...
Ostala som zarazená...
-Roman já... Prepáč ale já...Nemôžem.
-Chápem a rešpektujem to...
-Roman prepáč ale ja naozaj nemôžem lúbim Borisa a vždy aj budem...
-Borisa on sa volá Boris?
-Ano prečo?
-Nič len tak.
-Aha.
-Tak myslim že asi by som už mal ísť...
-Kde?
-Ty o tom nevieš?
-Ehm... Neviem o čom?
-Aha rodičia ti to asi zabudli povedať.. Nó babka tu u vás dnes spí a ja idem domov prišiel som len ako doprovod aby tvojej babke sa nič nestalo...
-Aha a ty tu spať nebudeš?
-Nie já idem domov.
-Roman počkaj já nechcem aby si šiel...
-Čo?
-Nó ak by si chcel môžeš ostať u nás spať u mňa v izbe je ešte miesto.
Babka určite bude v obivke na gauči a rodičia v spalni no a ty ak by si teda chcel môžeš u mňa v izbe
postel sa mi dá dole otvoriť aha pozri vidíš? Je tu madrac myslím že by sa ti tu dobre spalo... Teda pokial by si chcel...
-No neviem myslím že by bolo asi dobre ísť domov nechcem vás už obťažovať.
-Ale kde ty neobťažuješ, práve som rada keď si u nás mám sa s kím porozprávať.
-To važne?
-Ano.
Usmial sa a povedal.
-Tak fajn keď tak veľmi chceš ale pod jednou podmienkou.
-Akou?
-Večer si pozrieme Happy feet.
-Počkaj čo?
-Happy feet!
-Čo? Ja že povieš niaky horor ale ty disny rozpávku?
Nešla som sa dosmiať...
-Hej! Nesmej sa tá disny rozprávka je super! A hlavte ten tučniak!
-Dobre dobre.. Už sa nesmejem.
A tak sme to povedali rodičom boli trochu v šoku ale predíchali to...
A tak prišiel večer.
-Tak čo ideme kukať ten happy feet?
-Roman to vážne?
-Áno! Úúúú...
-Čo?
-Máš fakt sexy pižamko...
-Hahaha nesmej sa moje pižamo je zlaté zato to tvoje...
-Čo máš proti môjmu pižamu?
-Nič nič...
-Tak spusť to...
-Ok už to ide.
A tak sme kukali Happy feet. Ani neviem ako a bolo ráno.
Zobudila som sa v posteli bez toho aby som si pametala ako som sa do nej dostala...
-Roman? No keď som sa pozrel tak ešte spal a tak som ho nebudila len som sa naňho pozerala
a uvedomila si aký je pre mňa dôležitý je to super chalan a kamarát v jednom.
Keď som s ním na Borisa až tak nemyslím...
Cítila som sa blbo lebo som Romanovi nedovolila na pobuzkať ale myslím že som spravila dobre.
Keď sa po chvíli zobudil...
-Áááá... Bré ráno.
-Bré ráno spachtoš... Ako si spal?
-Fajn a ty?
-Fajn len ma trchu bolí hlava...
-Ok a s čoho?
-Neviem asi s tej koli čo sme v čera večer tak vela vipili...
-Asi...
-Idem už hore.
-Aj ja...
A tak som išla s postele keď sa mi zrazu zatočila hlava a skoro som spadla Roman ma našťastie zachitil.
-Valentína! Hej! Si v pohode? Hej!
-Roman... Neviem je mi niak divne točí sa mi hlava a je mi zle...
-Počkaj zavolám tvoju maminu.
-Nie! Roman nemôžu o tom vedieť!
-O čom?
-Že mi je zle!
-Prečo? Valentína ti si tehotná?
-Nie! Čoti šibe?
-Jedine v tedy bíva človeku tak zle...Či?
-Nie nemala by som s kím...
-Ok a čo teraz?
-Neviem...Ale určite to nikomu nevrav prosím...
-Ok Valentína tak si aspoň lahni dobre?
-Hm...
A tak ma Roman dal na postel prikril ma...
-Valentína ja už budem musieť ísť dnes domov dúfam že o tom vieš...
-Ano ale prosím ostať ešte dnes aspoň do večera prosím...
-Dobre ostanem...
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama