close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Červenec 2012

30. Sklamanie

22. července 2012 v 20:53 Kapitoly
Po odchode Romana a babky som sa išla umyť, lahla som si do postele a čítala si knihu.
Keď mi zrazu zvoní mobil... Volá Boris nemala som chuť sa s ním rozprávať a tak som to zrušila a vipla si mobil...
Viem asi si hovoríte bože to je trubka nieže by to zdvihla a spýtala sa čo chce ale ona si račej vipre mobil a číta si sprostú knihu... Možno že áno, ale ja som nemala chuť a celí deň mi je akosi dovno bolí ma tlmene hlava... A tak som si čítala knihu ďalej... Keď v tom prišla do izby mama.
-Valentína spíš?
-Ano mami? Nie nespím čo potrebuješ?
-Ja nič len máš návštevu...
-Mami veď je 9 hodín večer...
-Ja viem ale veľmi naliehal...
-No a kto to je?
Tušila som že je to Boris...
-No je tu Boris.
-No tak ho pozvi dnu...
-Ok.
-Boris poď ďalej Valentína je v izbe.
-Ďakujem.
-Mne neďakuj...
-Ahoj Valentína...
-Ahoj.
-Valentína keby dačo som hneď vedla...
-Ok diky mami.
Iba sa pousmiala zavrela dvere a išla do izby.
-Boris vieš koľko je hodín?!
-Prepáč ja viem len som ťa potreboval vidieť...
-Prepáč ale nato si mal ísť na Gabikou! A teraz prosím odíť preč!
-Valentína! Ja viem si namňa nahnevaná ale začo!?
Ja som bol len vonku s Gabikou sme len kamaráti! Prisahám môžeš sa ak chceš aj jej spýtať!
Len mi prosím odpusť ak ťa to tak veľmi ranilo ale ja som si myslel že ti to nebude vadiť a ty si bola zase s Romanom a
tiež mi to nevadilo! Keby sme sa mali pohádať za každú blbosť náš vsťah by neviem ako vizeral...
Valentína prosím prepáč ale zle si to pochopila a to objatie bolo na rozlúčku.
-Boris prepáč ale ja dnes nemám náladu sa o tom teraz baviť nieje mi najlepšie tak by som bola rada keby si odišiel a porozprávali by sme sa zajtra!
-Valentína ale ja nemôžem byť bez teba!
-Boris ja nemám dnes náladu!
-Ale aspoň mi dovol ostať s tebou.
-Boris dnes nie presím odíť.
-Valentína! Ja potrebujem ťa!
-Boris ty si pil?
-Nie.
-Tak prečo ti potom pchne s úst po niakom víne!?
-Dobre dal som si pár glgov...
-Prečo to robíš?
-S lásky k tebe.
-Bože Boris nebuď smiešny!
-Valentína prosím dovol mi tu ostať.
-Boris vravím nie! Dnes nemám náladu nieje mi dobre potrebujem byť sama a oddichovať.
-Prečo?!
-Pretože dnes mi celí deň nieje niako dobre!
-Aha ale ja nechcem odísť!
-Ja viem Boris ale slubujem zajtra keď budeš triezvejší a budeš viac pri zmisloch tak sa môžme stretnúť a porozprávať sa!
V tom mi udrel facku! To by som nikdy od neho nečakala!Dal mi takú facku že som až spadla na zem, a udrela som si hlavu o posteľ... Pustili sa mi slzy nevedela som čo mám v tej chvíli robiť či zakričať na rodičov alebo sa postaviť a Borisovi povedať že je KONIEC! Ale nemala som síl nato, aby som sa zdvihla strašne ma začala boleť hlava a všetko sa mi točilo...
A Boris? Zdvihol ma zo zeme a hodil na posteľ a začal ma bozkávať! V tedy mi došlo čo vlastne chcel! Chcel sa somnou vispať! Ale našla som silu a nedovolila som to!
-Boris! Pusť ma!
-Valentína prepáč!
-Boris prosím prestaň!
A v tedy som to už nezvládla a vrazila som mu pesťou do očí!
On spadol nazem a rozbil si hlavu!
Nevedela som čo mám robiť, ale potichu som išla do skrine a zobrala som uteráky a ľad!
Najprv som zastavila krvácanie a potom som mu nato dala ľad.
Nevedela som čo robím len som robila to čo ma napadlo.
Boris sa tam zvieral odbolesti, ale ja mesto toho aby som ho vikopla s nážho bytu von, ešte som mu aj pomohla!
Potom som ho pomali dala na posteľ aby si lahol a dala som mu liek aby ho ráno tak nebolela hlava po tom čo večer vipil!
Plakala som lebo som nechcela mu ublížiť ale musela som sa brániť... A zároveň aj to že ma tak veľmi sklamal.
Ráno keď som sa zobudila Boris ešte spal. Ja som zatial išla do kúpelne umyla som sa a urobila som rodičom dobrú rannú kávu a obložené chlebíčky. Potom však vstala mama a prišla do kuchine.
-Valentína ti si už hore?
-Ehm... Ano mami spravila som vám rannú kávu a ak chceš daj si aj chlebíčky mami ja pôjdem k Borisovi je u nás večer akosi tak spadol a rozbil si hlavu krvácanie som zastavila ale aj tak bude musieť ísť k lekárovi a tak pôjdem s ním ok?
-Čo? Teda dobre ale ja vám tam zavediem ihneď ho zobuď a obleč sa pôjdeme hneď teraz dobre?
-Dobre idem.
A tak som sa rýchlo obliekla a išla som budeť Borisa.
-Boris? Boris?
-Áááá... Moja hlava... Čo je?
-Ideme k lekárovi s mojou mamou! Obleč si bundu ideme!
-Čo ti je? A čo sa včera stalo?!
-Ty si nič nepametáš?
-Nie... Teda len to ako som dostal od niekoho pesťou do očí a potom som spadol a udrel som si hlavu a viac nie...
-Nič viac!?
-Nie Valentína prečo plačeš? Spravil som ti niečo?! Prepáč ja ja som v čera viac toho vipil a neviem čo som ti spravil?!
-To je už jedno skratka teraz pôjdeš somnou a mojou mamou k lekarovi zašijú ti hlavu ti pôjdeš domov a my dvaja už je koniec!
-Valentína čo? Počkaj čo?!
-Počul si!
-Prečo Valentína!
V tom prišla mama do izby.
-Tak čo ste oblečený?
-Ano mami.
-Valentína čo sa stalo?
-Nič mami len ma trápi čo sa stalo Borisovi to je všetko...
-Neboj to budev pohode. A ty už si Boris?
-Ano jáá ďakujem že ma tam zaveziete...
-Neni zač.
A tak sme išli do nemocnice Borisovi zašili hlavu našťastie nič vážne len ho pár dní bude bolieť hlava ale to je všetko.
Boris ideme ťa zaviesť domov dobre?
-Ďakujem vám.
-Neni zač.
Potom sme ho zaviezli domov celú cestu sa mi chcelo plakať a kričať ale bola som ticho.
Počas cesty ma ešze Boris chitil za ruku ale odtiahla som ju preč pretože som k nemu necítila nič viac len odpor a bola som naňho veľmi nahnevaná. Pretože som sa v ňom veľmi sklamala.
Keď sme ho konečne doviezli k nemu domov.
-Ďakujem vám a Valentína tebe tiež nešli by ste k nám? Aspoň nachvílu babka by sa potešila.
-Nie ďakujeme Boris ale mi sa ponáhlame domov že mami.
-No vlastne na takú káv by som aj šla prečo nie?
A tak som sa len usmiala a povedala.
-Fajn keď tak veľmi chceš mami chvílu prežijem.
Potom sme išli k Borisovi domou.
-Babka?
-Ahoj Boris kde si večer bol, ani si nezavolal!
-Babka máme návštevu Valentíny maminu.
-Dobrí deň.
-Ahojte vitajte u nás prosím poďte ďalej.
-Ďakujeme.
-Dáte si niečo?
-Vlastne dala by som si ak by som mohla poprosiť kávu.
-Iste hneď ju spravím.
-Valentína ak chceš pokojme môžte ísť s Borisom do izby...
-Nie ja...
-Valentína poď prosím potrebujem sa ťa aj tak niečo opýtať.
-Ale já....
-Valentína no.
-Dobre keby dačo mami keď teda pojdeme zakrič budem v izbe.
-Dobre.
A tak som išla zo strachom do Borisovej izby...
-Čo chceš!?
-Valentína já....
-Čo?!
-Už som si spomenul čo som v čera večer robil alebo chcel urobiť, ááá chcem ťa ujistiť že už sa to viac nestane včera večer som bol mierne mimo a preto nezhadzujem to len na alkohol ale ja prepáč nechcel som a viem asi mi to neodpustíš ale prepáč.
-Boris vieš veľmi som šokovaná čo sa v čera večer stalo ale to sa len tak zo dňa na deň nedá odpustiť!
-Ja viem... Ale dôvod prečo som pil lebo si mi nezdvíhala mobil a bola si celí deň s tým Romanom!
-A čo keď som bola vieš veľmi dobre že je to len kamarát!
-Vážne? Tak mi povedz do očí či ho vážne máš rada len ako kamaráta.
-Áno mám ho rada ale je premňa veľmi dôležití človek v mojom živote ale ty si viac pretože teba milujem ale ty mi asi neveríš pretože si veľmi žiarlivý!
-Ano to som ale ja sa nechcem o teba s nikím iným deliť chcem aby si bola iba moja pretože ty si človek ktorého lúbim a
si premňa najdôležitejšou osobou v mojom živote!
-A ty a Gabika? Povedz mi ty do očí či je to len čiste kamarátka!
-Áno je je to len kamarátka.
-Fajn. Prepáč ale bude lepšie ak už pôjdeme.
-Valentína ešte sme sa nedorozprávali!
-Pusť ma Boris!
-Valentína chcem aby si sa za mňe vidala keď budeš mať 18! Chcem aby sme boli svoji!
-Boris pusť ma!
-Odpovedz!
-Boris máme len 15 je to až za 3 roky! Zatedy sa veľa večí môže zmeniť! A ja sa v 18 nechcem vidávať!
-Prečo keď sa máme radi prečo nie!
-Pretože máme na takéto veci ešte čas uvažovať!A teraz ma už pusť!
-Valentína lúbim ťa!
-Boris prosím pusť ma.
V tedy ma pobozkal.
Prečo vždy keď sa pohádame ma pobuzká?!
Ale ja vždy ako krava ma to odmekčí a ostanem naňho milá a.
-Ľúbim ťa.
-Valentína! Už ideme...
-Už idem mami.
-Uvidíme sa zajtra dobrú noc.
-Dobrú.
A išli sme domov.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

29. Dobrí priateľ

20. července 2012 v 20:33 Kapitoly
Keď som sa zobudula. -Roman?
-Ano? Som tu.
-Koľko je prosím hodín?
-15:45 poobede.
-Čo? To je už trištvrte na štiri poobede koľko som spala?
-No keď sa to tak vezme asi zhruba dve hodiny.
-Uff... Rodičia si nič nevšimli že nie?!
-Nie nič len tvoja mamina sa bola pozrieť čo robíme a pýtala sa ma prečo spíš či ti bolo zle alebo čo...
-Aha a čo si povedal?
-Nič...Že sa ti driemalo a tak si si lahla a zaspala si.
-Ďakujem... Máš to u mňa Roman.
-Neni zač. Ale Valentínaja už budem musieť ísť domov...
-Aha a o koľkej?
-O piatej.
-Čo? A musíš už?
-Ano zajtra ideme s rodičmi na nákupi, lebo nabudúci týždeň ideme na dovolenku do Chorvácka tak si ešte niečo potrebujem pokúpiť a tak...
-Aha tak potom si to uži.
-Diky.
-Zamalo.Podal by si mi prosím mobil?
-Iste.
-Ďakujem.
Našla som si 5 nepriatích hovorov a 1 sms od Borisa.
A tak som si sms prečítala v ktorej sa píše.
-Valentína prepáč ale zle si to pochopila Gabika je len kamarátka prisahám prepáč ak sa ťa to dotklo len som sa chcel s niekim porozprávať keď ste čakali návštevu a nevedel som že prídeš... Prosím prepáč a keď si túto sms prečítaš prosím zavolaj alebo aspoň prezvoň. Ďakujem Boris.
Bola som aj rada že mi niečo také napísal ale nevedela som čo si o tom mám myslieť mala som zmiešané pocity ale neriešila som to.
-Ďakujem Roman že si to nepovedal mame.
-Zamalo a nemusíš mi stále ďakovať to bola maličkosť.
-Ale aj tak ďakujem.
-Tak a teraz čo ideme robiť? Kukneme si TV?
-Ok fajn len musím vstať s postele.
-Ok pomôžem ti.
-Ďakujem.
Ešte ma trochu bolela hlava ale už to bolo lepšie...
Neviem čo sa stalo ale ako ma tak Roman zdvíhal s postele zadívala som sa do jeho krásnich očí a uvedomila som si že je to neuveritelní chalan ktorý ma má rád takú aká som a že ho mám aj ja rada a možno aj lúbim ale myšlienka že ho lúbim nemôžem ani nato myslieť ja milujem Borisa a nikoho iného. Roman je len kamarát. Ale je premňa veľmi dôležití človek je to najlepší priateľ.
A tak sme si sadli a pustili sme si TV kukali sle a kecali keď zrazu prišla chvíla keď musí ísť domov a babka tiež...
A tak sme sa rozlúčili a išli domov.
Po chvíli keď odišiel Roman ostala som v izbe sama a na rozum mi prišiel Boris...
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa ti páči môžeš

Ďakujem :).
Bajušik ;)






28. Priznanie

9. července 2012 v 21:52 Kapitoly
Keď som vipla PC akurát zvonil zvonček rýchlo som bola otvoriť a zatial čo išiel Roman a babka hore schodmy
rýchlo som si prepláchla tvár dala mejkap aby nebolo vidieť tie kruhy pod očami.
-Valentína už sú tu!
-Ano oci idem! Kričím s kúpelni.
-Ahojte! Vitajte u nás! Vraví mama.
-Ahoj babka! Ahoj Roman.
Keď sme ich privítali. -Poďte ďalej...
-Valentína počkaj ja... Vraví Roman.
-Ano?
-Mám tu pre teba takú drobnosť...
-Bože Roman to si nemusel...
-No len sa pozri dúfam že sa ti páči pomohla mi ju vibrať mama.
-Bože Roman to je krásne! Ďakujem! Objala som ho a dala mu pusu na líce.
Bola to krásna zlatá retiaska s písmenom V.
-Nemáš zač som rád že sa ti páči.
-Fakt ďakujem! Prepáč ale ja nemám pre teba no ako to povedať nič fakt prepáč ja cítim sa blbo...
-To je v pohode.
-Ďakujem.
-Valentína nemusíš mi ďakovať bola to iba malá pozornosť na pamiatku.
-Mám vieš nejde ani tak o tú retiazku pravdaže aj zatú ďakujem, ale ďakujem že si prišiel a že na mňa myslíš...
-Nemáš zač.
Iba som sa usmiala a išli sme k stolu.
Potom sme sa najedli babka s rodičmi ostali v obívačke sa rozprávať a ja a Roman sme išli ku mne do izby chcela som mu dať aj ja niečo zato že on mne dal... Najprv som nevedela čo ale napokon ma to napadlo.
-A ako bolo v Brezne aj tam je tak teplo ako tu v BB?
-Ano aj tak je tak teplo...
-Prosím sadni si.
-Ďakujem.
-Vieš teraz mato napadlo že by som ti niečo chcela dať...
-Ale Valentína nič nemusíš.
-Roman ja chcem len dúfam že to nebude dosť trápne asi áno ale je to pre šťastie a na pamiatku.
-No keď to tak veľmi chceš tak čo?
-Je to malá klúčenka sloníka keď to stlačíš tak to hovorí i love you.
Viem je to preklad milujem ťa ale ber to tak že ťa mám rada.
-Jej to je zlaté ďakujem...
-Viem je to...Nóó decké a cítim sa blbo ale nevedela som čo tak ma to len tak napadlo...
-To nevadí mne sa to páči a to stačí diky.
-Neni zač.
-Valentína jááá... Chcel by som ti niečo povedať...
-Ano?
-Valentína já...Viem že máš iného a že ho lúbiš ale ja ťa milujem.
Chcel aby si to vedela... A viem že si mi to zakázala ale prosím ťa dovol mi ťa posledný krát pobozkať...
Ostala som zarazená...
-Roman já... Prepáč ale já...Nemôžem.
-Chápem a rešpektujem to...
-Roman prepáč ale ja naozaj nemôžem lúbim Borisa a vždy aj budem...
-Borisa on sa volá Boris?
-Ano prečo?
-Nič len tak.
-Aha.
-Tak myslim že asi by som už mal ísť...
-Kde?
-Ty o tom nevieš?
-Ehm... Neviem o čom?
-Aha rodičia ti to asi zabudli povedať.. Nó babka tu u vás dnes spí a ja idem domov prišiel som len ako doprovod aby tvojej babke sa nič nestalo...
-Aha a ty tu spať nebudeš?
-Nie já idem domov.
-Roman počkaj já nechcem aby si šiel...
-Čo?
-Nó ak by si chcel môžeš ostať u nás spať u mňa v izbe je ešte miesto.
Babka určite bude v obivke na gauči a rodičia v spalni no a ty ak by si teda chcel môžeš u mňa v izbe
postel sa mi dá dole otvoriť aha pozri vidíš? Je tu madrac myslím že by sa ti tu dobre spalo... Teda pokial by si chcel...
-No neviem myslím že by bolo asi dobre ísť domov nechcem vás už obťažovať.
-Ale kde ty neobťažuješ, práve som rada keď si u nás mám sa s kím porozprávať.
-To važne?
-Ano.
Usmial sa a povedal.
-Tak fajn keď tak veľmi chceš ale pod jednou podmienkou.
-Akou?
-Večer si pozrieme Happy feet.
-Počkaj čo?
-Happy feet!
-Čo? Ja že povieš niaky horor ale ty disny rozpávku?
Nešla som sa dosmiať...
-Hej! Nesmej sa tá disny rozprávka je super! A hlavte ten tučniak!
-Dobre dobre.. Už sa nesmejem.
A tak sme to povedali rodičom boli trochu v šoku ale predíchali to...
A tak prišiel večer.
-Tak čo ideme kukať ten happy feet?
-Roman to vážne?
-Áno! Úúúú...
-Čo?
-Máš fakt sexy pižamko...
-Hahaha nesmej sa moje pižamo je zlaté zato to tvoje...
-Čo máš proti môjmu pižamu?
-Nič nič...
-Tak spusť to...
-Ok už to ide.
A tak sme kukali Happy feet. Ani neviem ako a bolo ráno.
Zobudila som sa v posteli bez toho aby som si pametala ako som sa do nej dostala...
-Roman? No keď som sa pozrel tak ešte spal a tak som ho nebudila len som sa naňho pozerala
a uvedomila si aký je pre mňa dôležitý je to super chalan a kamarát v jednom.
Keď som s ním na Borisa až tak nemyslím...
Cítila som sa blbo lebo som Romanovi nedovolila na pobuzkať ale myslím že som spravila dobre.
Keď sa po chvíli zobudil...
-Áááá... Bré ráno.
-Bré ráno spachtoš... Ako si spal?
-Fajn a ty?
-Fajn len ma trchu bolí hlava...
-Ok a s čoho?
-Neviem asi s tej koli čo sme v čera večer tak vela vipili...
-Asi...
-Idem už hore.
-Aj ja...
A tak som išla s postele keď sa mi zrazu zatočila hlava a skoro som spadla Roman ma našťastie zachitil.
-Valentína! Hej! Si v pohode? Hej!
-Roman... Neviem je mi niak divne točí sa mi hlava a je mi zle...
-Počkaj zavolám tvoju maminu.
-Nie! Roman nemôžu o tom vedieť!
-O čom?
-Že mi je zle!
-Prečo? Valentína ti si tehotná?
-Nie! Čoti šibe?
-Jedine v tedy bíva človeku tak zle...Či?
-Nie nemala by som s kím...
-Ok a čo teraz?
-Neviem...Ale určite to nikomu nevrav prosím...
-Ok Valentína tak si aspoň lahni dobre?
-Hm...
A tak ma Roman dal na postel prikril ma...
-Valentína ja už budem musieť ísť dnes domov dúfam že o tom vieš...
-Ano ale prosím ostať ešte dnes aspoň do večera prosím...
-Dobre ostanem...
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

27. To by som nikdy nečakala

5. července 2012 v 15:22 Kapitoly
Ráno. -Dobré ráno mami.
-Dobré ráno Valentína išla by si doobchodu?
-A čo treba kúpiť?
-Rožky, maslo, mlieko a niečo sladké a niaky koláč dnes spravím tak aj cesto.
-Ok a čo nám príde na návštevu niekto?
-Áno.
-Kto? Prekvapene sa pýtam.
-Babka s Brezna a príde aj Romanko.
-Čo??! Roman? Prečo príde aj on a načo?
-Príde s babkou a chce ťa ževraj videieť.
Bola som v šoku a nechcela som niako extra vidieť Romana lebo som chcela deň stráviť s Borisom....
-Halo? Valentína je ti zle?
-Čo čo nie nie mami som v pohode. Usmiala som sa a odišla som do izby.
V tom mi zvoní mobil. Bol to Boris.
-Prosim?
-Ahoj Valentína ako sa máš?
-Ahoj fajn aty ako sa máš?
-Ujde to chýbaš mi.
-Aj ty mne.
-Čo kde dnes pôjdeme?
-Rada by som ale čakáme návštevu dnes sa mi nebude dať prepáč...
-Aha ok.
-Fakt prepáč ale dnes sa mi nedá.
-Fajn to je ok a koho čakáte?
-Nóó príde babka a Roman.
Ostalo ticho...
-Kto?
-Roman ja viem ani ja niesom nadčená ale príde ma pozrieť s babkou.
-Aha fajn tak si to uži ja už musím končiť babka mavolá na raňajky tak ahoj.
-Počkaj Boris.... Píp píp...
Vedela som že som mu nemala vraveť že príde aj Roman ale musela som nechcela som mu klamať. A tak som sa rozhodla že keď že babka a Roman prídu až okolo pol jednej oobede tak pôjdem rýchlo do obchodu a cestov zájdem k Borisovi.
Keď som sa umyla a obliekla.
-Mami idem do obchodu možno sa zdržím.
-Ok ale musíš sa ponáhlať lebo je 10 hodín a o pol jednej prídu ok?
-Dobre ahoj.
-Ahoj.
A tak som rýchlo išla do obchodu a išla som rýchlo na bus šla som za Borisom.
Chcela som mu to vinahradiť... Aj keď neviem čím... Chcela som ho len vidieť.
Keď som prišla už k nemu. Cŕŕŕn...
-Halo?
-Dobrí deň je doma Boris?
-Ahoj Valentínka nie nieje išiel von.
-Aha a neviete kde náhodou?
-Spomínal niečo s kamarátkou Gabikou.
Ostala som v šoku!
Aha ďakujem dovidenia.
-Poviem že si tu bola.
-Nie nieje treba.
-Dobre ahoj.
-Dovidenia.
Vyšli mi až slzy, ale povedala som si že je to len kamarátka a určite sa išli iba prejsť a tak som si utrela slzy a išla som na autobus domov...
No cestou som ich videla sa spolu smiať a keď sa lúčili tak sa objala.
To som už nezvládla a až som utekala aby som ich už nevidela.
A tak keď som prišla domov viložila som mame nákup a išla som do izby.
Potom som sa prezliekla a pustila som si telku ale ani tá ma nebavila a tak ma napadlo niečo ako si to overiť či Boris s ňou nechodí... Išla som sa pozrieť na fcb či tam nieje a bol a tak som mu napísala: Ahoj Boris tak ako kde si dnes bol a čo robíš?
Chvílu neodpisoval ale napokon odpísal: Ahoj Valentína chýbaš mi a dnes som bol doma a ty?
A bolo to klame mi ako mu môžem veriť?
Ale spýtala som sa ho: Aha ja nič akurát čakáme na návštevu každu chvílu prídu tak sa teším na Romana a ja že si bol vonku...
-Tešíš? Tak si to uži a nie nebol som vonku.
-Ano teším už ti neverím si len klamár a nič viac!
-Valentína! Čo ti je?!
-Že mne čo je? Bol si vonku s tou Gabikou! Videla som vás ako sa obímate a smejete spolu!Ten prsteň si môžeš nechať pre ňu! Zajtra si príť poň alebo vieško poputuje do koša a nechcem ťa nikdy už vidieť ahoj!
-Valentína! Počkaj to nieje tak!
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám píči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)