Po troch tíždňoch.
Ráno.
-Valentína, Valentína vstávaj!
-Mamíí ešte 5 minúúť... Rozospatá vravím.
-Valentína! Vstávaj!
-Veď škola neni... Mám prázdniny mám nárok dlho spááť....
-Valentína ideme preč!
-Kde?!
-Ku babke do Brezna.
-Prečo? Veď som tam bola pred 3 tíždňami...
-Pretože má narodeniny.
-A koľko má vlastne rokov?
-Bude mať 60 rokov. A nato že si jej vnučka mala by si to vedieť!
-Ja viem.. Ale vieš že veľmi niesme v kontakte...
-No to vidím....
-Hahaha... A kde je oco?
-Oblieka Sabínku.
-Aha a koľko je hodín?
-10h.
-Fuh... To som spala dlho...
-Niet čudo keď si včera kukala film do 12h!
-No.. Ale bol super!
-Ok už ideš s tej postele?
-Noóó... Lenivo vravím.
A tak som sa šla umyť, obiecť a išli sme do Brezna ku babke.
Aj som sa tešila ale bude tam asi Roman.
Bola som sama zo seba šokovaná, lebo som skoro celú cestu myslela naň ho.. Ale to viac som myslela na Borisa ako sa má, čo robí, a či na mňa zabudol pretože od tej sms čo sa mi ospravedlnil mi neposlal ani len jednu sms.... Žeby ma mňa zabudol?
Ale ešte mám nádej že sa ozve... Zachvílu koniec letných prázdnin za 1 mesiac a ešte sa neozval... Veľmi mi chýba chcela som mu aj zavolať no neodvážila som sa... A tak mu chcem dne s napísať sms. Neviem či si ju prečíta ale dúfam že áno a že odpíše...
A tak cestou som sa ešte opýtala mami.
-Mami?
-Ano?
-A máte darček pre babku?
-Áno.
-Aha a čo ste jej kúpili?
-Kiticu ruží, krásne náušnice a hodinky.
-Aha.
Potom o chvílu mi mama povedala niečo čoho som sa bála...
-A bude tam aj Roman sa na teba teší.
-Čo? Teda chcem povedať prečo veď nieje súčasť rodiny alebo je?
-Tak nieje ale babke veľmi pomáha či už s nákupom alebo pomôcť niečo doma...
-Aha.
-A čo netešíš sa?
-Nie som rada.
Ale pravda je iná. Niesom pretože v tedy mi dal pusu a potom aj bozk a to nemal!
Preneho to môže niečo znamenať... A to nechcem. Nechcem ho raniť je to veľmi dobrí kamarát ale to je tak všetko.. Nechcem aby si robil zbitočné nádeje a potom ho budem musieť sklamať...
Mám ho rada no to je všetko... Budem sa s ním musieť porozprávať o tom čo sa stalo minule aby si nenamýšlal že spolu chodíme alebo niečo podobné a že sa to nemôže opakovať!...
Keď sme už boli u babky.
-Ahojte!
-Ahoj babka.
-Ahoj Valentínka.
-Sabínka aká už veľká. Ahoj Dianka ahoj Paľko.
Diana to je moja mama a Paľo môj oco.
A tak sme sa zvítali gratulovali, babku veľmi potešili ruže, náušnice aj hodinky.
-Ďakujem vám! Spomenuli ste si!
Moja mama sa musela pýtať aj na Romana...
-A kde je Romanko?
-Je doma. Povedal že ide domov nechcel že vraj otravovať... A tak išiel vravela som mu nech ostane ale nechcel...
-Aha. A čo keby si ho išla zavolať Valentína?
Namietala mama.
-Mami...
-Notak určite sa poteší keď ho k babke zavoláš práve ty.
-No...
A tak som musela ísť. V duchu si vravím prečo ja ako zatrest!
Nemala som náladu lebo mi stále po rozume chodil Boris...
A tak klopem. Ako napriek otvorila Romanova mama.
-Dobrí deň. Je doma Roman?
-Ahoj. Ty si Valentína že áno vnučka pani Repkovej?
-Ano som.
-Tak ty si to Roman o tebe často vraví... Poď ďalej je vo svojej izbe hneď ho zavolám alebo ak chceš môžeš ísť k nemu do izby?
-Nie ďakujem počkám naneho.
-Dobre hneď pridem idem ho zavolať.
Usmiala som sa a išla ho zavolať.
-Roman?
-Ano mami?
-Máš návštevu.
-Kto?
Potom višiel s izby a keď ma videl hneď mu zažiarili tie jeho veľké krásne modré oči.
-Ahoj!
-Ahoj čo ti tu? Poď ďalej.
-Ahoj no ja som ťa vlastne prišla zavolať na oslavu k babke hore pamätáš na moju mamu Dianu? Rada by ťa videla?
-Aha. No... Rad by som ale...
-Ale?
-Idem teraz o 4h na rande takže by som rád ale nemôžem...
-Aha. Tak nič nabudúce ahoj.
-Počkaj to bol fór.
-Aha. Ty máš ale vtipy!
A obydvaja sme sa nešli dosmiať...
-Tak ideš?
-Jasné...
-Mami?
-Ano? Viem počula som len choď.
-Ok prídem potom.
-Ok.
A tak sme šli hore...
-Dobrí deň.
-Ahoj Romanko! Ty si ale fešák si ťa pamätam takého malého.
-No čas letí...
-To ano. A čo ako v škole už vieš kde chceš ísť na strednú?
-Ano idem na gympel.
-Aha no teda aj my sme prehovárali Valentínu ísť na gympel ale nechce ževraj je to ťažké a ona chce ísť na strednú.. Ale hlavu má dobrú!
-Aha.
Neznášam keď ma niekto rozoberá!...
-Račej stredná ako gympel. Dodala som...
Potom som navrhla či nejde Roman len tak do izby že mu chcem niečo povedať...
Povedal ok nikto si to ani nevšimol, lebo mama, oco a babka sa rozprávali ani neviem o čom skratka dospelú debatu...
A tak sme šli...
-Tak čo si mi chcela povedať?
-Sadneme si?
-Jasne.
-Pozri Roman poviem to vskratke. To čo sa stalo minule sa nemôže opakovať tá pusa a bozk chcem len aby si si nemyslel že spolu chodíme alebo čo ale prosím nesprav mi to už ja mám svojho chalana a lúbim ho!Nechcem ťa raniť a preto ti to vravím takto som len úprimná.
-Jasné chápem ja neviem čo to do mňa vošlo prepáč slubujem že to už nespravím.
-Ďakujem že ma chápeš.
Usmiala som sa objal ma a išli sme von z izby.
Po hodine rozprávania sme už išli domov.
Na rozlúčku sme sa poobímali a išli sme domov.
Potom mi prišla sms od Borisa po dlhom čase.
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa vám páčila

Ďakujem :).
Bajušik ;)


