close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Červen 2012

26. Šok

22. června 2012 v 17:48 Kapitoly
Bola som vistrašená čo mi povie, ale aj plná prekvapenia a očakávania.
-Fajn ja som pripravená počúvam.
-Keď som bol s babkou na tom liečení stretol som jedno dievča volá sa Gabriela má 15 tak ako my a celí ten čas sme boli skoro spolu a...
Bola som v šoku! Ale vešom než som kedy zažila.
-A? Bolo medzi alebo je niečo viac?
Chvílu ticho...
-Jáá ja som sa zamiloval.
-Čo???!?
-Ale do teda vezmeš si ma?
Vibral si s vrevka krabičku otvoril ju a tam krásny prsteň.
Bola som v takom šoku že som myslela že odpadnem. Bola som v siednom nebi kde v siedlom desiatom.
Kto by čakal v 15 že niekto žiada o ruku mňa to by ma ani vo sne nenapadlo.
Ale som nerozumela myslela som že za zalúbil do tej Gabči...
-Boris jáá... Nerozumiem myslela som že ona je tá ktorú chceš.
-Počkaj čo ti si pochibovala? Ty mineveríš?
-Nie ja len že keď ste boli celí ten čas spolu...
-Nie nie nič nebolo a ani nebude pre mňa si len ty. A chcem si ťa zobrať.
-Boris ale veď máme len 15 ešte je dosť času...
-Takže hovoríš nie?
-Nie ja len že som v šoku!!! Máme len 15 rokov... A ty chceš zásnuby?
-Ja chcem len aby si bola iba moja a chcem aby si tento prsteň nosila stále darček od mňa. Je to len darček...Ak teda si ma nechceš vziať.
-Jáá áno chcem.
Usmial sa tým krásnym úsmevon a dal mi ho na ruku a pobozkal ma.
Potom si ma zobral do náručia a zatočil ma.
Bolo to krásne. Zásnuby v 15 to nemá asi nikto. Asi sa pýtate na svadbu?
Neviem kedy bude... O tom teraz nerozmíšlam...Ale jedno viem chcem byť s ním.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

25. Moja úprimnosť

14. června 2012 v 21:19 Kapitoly
Potom sme si dali pusu. -Valentína prepáč že som sa neozval skvôr ale nemal som kedy ale konečne...
-Boris to nevadí hlavne že si sa ozval.
-Valentína mali, mali by sme sa o nás porozprávať.
-Ano to mali.
A tak sme si sadli na lavíčku.
-Valentína veľa vecí sa asi zmenilo čo sme sa nevideli... Ale neviem, neviem či aj u teba...?
Nevedela som čo som mu mala povedať ale klamať som mu nechcela.
-Boris budem úprimná. U mňa sa ani veľa nezmenilo až na niektoré veci.
-Aj u mňa tak isto... U teba čo?
-Já... Neviem ako alé mám aj nového kamaráta Roman sa volá ten kamarát z dectva á dosť sme sa zblížili ale len ako kamaráti aby si si to nevisvetlil zle. Nič medzi nami nebolo...
Ostal zarazený...
-Vážne nič?
Nechcela som klamať.
-Boris já nemám slov to čo som dovolila ale niak sa to stalo a nechcem ti klamať ale dali sme si dvakrát pusu ale to nie ja ale Roman raz neviem asi sa neovládol a dal mi ju a druhý raz keď som bola na víkend v Brezne u babky. A odchádzala som a na rozlúčku, ale rozprávala som sa s ním a slúbil že to viac nespraví a ja to viac nedovolím povedala som mu že mám niekoho koho veľmi lúbim a to si ty.
Ostal zarazený. -Aha.
-Pozri ja viem asi si zarazený a do dosť ale chcem aby si to vedel nič ti nechcem skrívať, pamätáš dali sme si slup vraveť si pravdu a to o všetkom a všetkích. A chcem vedieť či to niako ovplivnilo citi kroté cítiš ku mne....?
-Som a to dosť v šoku ale to niako prehríznem...A či to ovplivnilo citi k tebe? Nie som rád že si bola úprimná ďakujem, ale teraz je rad na mňa.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

24. Veľké prekvapenie

7. června 2012 v 18:15 Kapitoly
Dostala som od Borisa sms. Po tak dlhom čase... Bála som čo mi napísal. Ale bola som rada, len som sa bála tú sms prečítať.
Ale prečítala som si ju napísal mi. -Ahoj Valentína. Viem dlho som sa neozval prepáč, ale už je babke fajn a tak zajtra ideme domov. Myslím že by sme sa mali stretnúť a porozprávať. Ak súhlasíš tak o 13:00h. v parku. Ak neprídeš pochopím to a nehám ťa tak. Ak prídeš ďakujem. Budem čakať. Boris LŤ.
Táto sms sa veľmi potešila no vivolala mi aj pochibnosti k Borisovi. Prečo by som nemala prísť? Myslí si že som po tom čo sme spolu všetko prežili mohla zabudnúť? Práve naopak láska k nemu je omnoha vedčia. Aj keď isté veci sú inak.
Chcela som mu zavolať ale povedala som si načo keď zajtra sa stretneme?!
Nudila som sa a tak som išla na fcb. Bol tam aj Roman nemala som náladu si s ním písať ale je to kamarát. A tak som bola ako keby nie. Keď mi zrazu prišla sms. Čakala som že bude od Borisa ale nie bola od Romana... -Ahoj Valentína. Prepáč že ti píšem sms len som chcel vedieť ako sa máš? A čo robíš. Bolo milé že mi napísal sms a že ho zaujíma ako sa mám a čo robím.
A tak som mu odpísala. -Ahoj Roman to nevadí že píšeš. Som rada že si napísal. Ďakujem za opýtanie mám sa fajn. A akurát som odišla z pc a idem si čítať knihu. Tak ahoj.
Veď prečo nie odpísať dobrému kamarátovi. Asi sa pýtate prečo nemám aj kamarátky? Mala som ich vela v BB ale tu v Blave akosi nie... V triede kamarátky veľmi nemám... Mala som jednu naj kamarátku Zuzku... Ale akosi od v tedy čo som sa odsťahovala sa spolu ani nebavíme...
Na druhý deň. Je akurát 13:00h. Ja idem akurát do parku.
Keď som tam už bola v dialke stál Boris. Bola som rozrušená po tak dlhom čase...
Keď som prišla už k nemu. -Ahoj Valentína.
Nemamla som slov a skočila som mu do náručia.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

23. Vážny rozhovor

5. června 2012 v 18:18 Kapitoly
Po troch tíždňoch.
Ráno.
-Valentína, Valentína vstávaj!
-Mamíí ešte 5 minúúť... Rozospatá vravím.
-Valentína! Vstávaj!
-Veď škola neni... Mám prázdniny mám nárok dlho spááť....
-Valentína ideme preč!
-Kde?!
-Ku babke do Brezna.
-Prečo? Veď som tam bola pred 3 tíždňami...
-Pretože má narodeniny.
-A koľko má vlastne rokov?
-Bude mať 60 rokov. A nato že si jej vnučka mala by si to vedieť!
-Ja viem.. Ale vieš že veľmi niesme v kontakte...
-No to vidím....
-Hahaha... A kde je oco?
-Oblieka Sabínku.
-Aha a koľko je hodín?
-10h.
-Fuh... To som spala dlho...
-Niet čudo keď si včera kukala film do 12h!
-No.. Ale bol super!
-Ok už ideš s tej postele?
-Noóó... Lenivo vravím.
A tak som sa šla umyť, obiecť a išli sme do Brezna ku babke.
Aj som sa tešila ale bude tam asi Roman.
Bola som sama zo seba šokovaná, lebo som skoro celú cestu myslela naň ho.. Ale to viac som myslela na Borisa ako sa má, čo robí, a či na mňa zabudol pretože od tej sms čo sa mi ospravedlnil mi neposlal ani len jednu sms.... Žeby ma mňa zabudol?
Ale ešte mám nádej že sa ozve... Zachvílu koniec letných prázdnin za 1 mesiac a ešte sa neozval... Veľmi mi chýba chcela som mu aj zavolať no neodvážila som sa... A tak mu chcem dne s napísať sms. Neviem či si ju prečíta ale dúfam že áno a že odpíše...
A tak cestou som sa ešte opýtala mami.
-Mami?
-Ano?
-A máte darček pre babku?
-Áno.
-Aha a čo ste jej kúpili?
-Kiticu ruží, krásne náušnice a hodinky.
-Aha.
Potom o chvílu mi mama povedala niečo čoho som sa bála...
-A bude tam aj Roman sa na teba teší.
-Čo? Teda chcem povedať prečo veď nieje súčasť rodiny alebo je?
-Tak nieje ale babke veľmi pomáha či už s nákupom alebo pomôcť niečo doma...
-Aha.
-A čo netešíš sa?
-Nie som rada.
Ale pravda je iná. Niesom pretože v tedy mi dal pusu a potom aj bozk a to nemal!
Preneho to môže niečo znamenať... A to nechcem. Nechcem ho raniť je to veľmi dobrí kamarát ale to je tak všetko.. Nechcem aby si robil zbitočné nádeje a potom ho budem musieť sklamať...
Mám ho rada no to je všetko... Budem sa s ním musieť porozprávať o tom čo sa stalo minule aby si nenamýšlal že spolu chodíme alebo niečo podobné a že sa to nemôže opakovať!...
Keď sme už boli u babky.
-Ahojte!
-Ahoj babka.
-Ahoj Valentínka.
-Sabínka aká už veľká. Ahoj Dianka ahoj Paľko.
Diana to je moja mama a Paľo môj oco.
A tak sme sa zvítali gratulovali, babku veľmi potešili ruže, náušnice aj hodinky.
-Ďakujem vám! Spomenuli ste si!
Moja mama sa musela pýtať aj na Romana...
-A kde je Romanko?
-Je doma. Povedal že ide domov nechcel že vraj otravovať... A tak išiel vravela som mu nech ostane ale nechcel...
-Aha. A čo keby si ho išla zavolať Valentína?
Namietala mama.
-Mami...
-Notak určite sa poteší keď ho k babke zavoláš práve ty.
-No...
A tak som musela ísť. V duchu si vravím prečo ja ako zatrest!
Nemala som náladu lebo mi stále po rozume chodil Boris...
A tak klopem. Ako napriek otvorila Romanova mama.
-Dobrí deň. Je doma Roman?
-Ahoj. Ty si Valentína že áno vnučka pani Repkovej?
-Ano som.
-Tak ty si to Roman o tebe často vraví... Poď ďalej je vo svojej izbe hneď ho zavolám alebo ak chceš môžeš ísť k nemu do izby?
-Nie ďakujem počkám naneho.
-Dobre hneď pridem idem ho zavolať.
Usmiala som sa a išla ho zavolať.
-Roman?
-Ano mami?
-Máš návštevu.
-Kto?
Potom višiel s izby a keď ma videl hneď mu zažiarili tie jeho veľké krásne modré oči.
-Ahoj!
-Ahoj čo ti tu? Poď ďalej.
-Ahoj no ja som ťa vlastne prišla zavolať na oslavu k babke hore pamätáš na moju mamu Dianu? Rada by ťa videla?
-Aha. No... Rad by som ale...
-Ale?
-Idem teraz o 4h na rande takže by som rád ale nemôžem...
-Aha. Tak nič nabudúce ahoj.
-Počkaj to bol fór.
-Aha. Ty máš ale vtipy!
A obydvaja sme sa nešli dosmiať...
-Tak ideš?
-Jasné...
-Mami?
-Ano? Viem počula som len choď.
-Ok prídem potom.
-Ok.
A tak sme šli hore...
-Dobrí deň.
-Ahoj Romanko! Ty si ale fešák si ťa pamätam takého malého.
-No čas letí...
-To ano. A čo ako v škole už vieš kde chceš ísť na strednú?
-Ano idem na gympel.
-Aha no teda aj my sme prehovárali Valentínu ísť na gympel ale nechce ževraj je to ťažké a ona chce ísť na strednú.. Ale hlavu má dobrú!
-Aha.
Neznášam keď ma niekto rozoberá!...
-Račej stredná ako gympel. Dodala som...
Potom som navrhla či nejde Roman len tak do izby že mu chcem niečo povedať...
Povedal ok nikto si to ani nevšimol, lebo mama, oco a babka sa rozprávali ani neviem o čom skratka dospelú debatu...
A tak sme šli...
-Tak čo si mi chcela povedať?
-Sadneme si?
-Jasne.
-Pozri Roman poviem to vskratke. To čo sa stalo minule sa nemôže opakovať tá pusa a bozk chcem len aby si si nemyslel že spolu chodíme alebo čo ale prosím nesprav mi to už ja mám svojho chalana a lúbim ho!Nechcem ťa raniť a preto ti to vravím takto som len úprimná.
-Jasné chápem ja neviem čo to do mňa vošlo prepáč slubujem že to už nespravím.
-Ďakujem že ma chápeš.
Usmiala som sa objal ma a išli sme von z izby.
Po hodine rozprávania sme už išli domov.
Na rozlúčku sme sa poobímali a išli sme domov.
Potom mi prišla sms od Borisa po dlhom čase.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páčila

Ďakujem :).
Bajušik ;)




22. Dočasná pavza a menší výlet

3. června 2012 v 22:39 Kapitoly
Na druhý deň, som volala Borisovi. -Prosím?
-Ahoj ehm to som ja Valentína len sa chcem spýtať ako sa má babka?
-Ahoj. No boli sme u lekára a poslal ju na 1 mesiac na liečenie.
K cukrovke a k skleróze sa ešte pridali aj kĺby veľmi ju bolia a tak ideme domov a zajtra ideme na liečenie do Dudiniec.
-Aha to ma veľmi mrzí môžme vám niako pomôcť?
-Nie Valentína ale ďakujeme...
-Aha a aspoň finančne niako?
-Nie Valentína stejnak už ste prenás spravili veľa to že ste za nás zaplatili skoro celú dovolenku...
-Ale no je nič. A keďže zajtra ideš na 1 mesiac preč tak som myslela že by sme sa ešte mohli rozlúčiť... Že... Že by si šiel ku mne alebo ja k tebe spravili by sme si pekný večer kukali telku... Čo ty nato?
Chvílu bol ticho nerozumela som tomu... Ale po chvíli...
-Valentína viem asi asi ťa to raní ale ale ja nemôžem mať vsťah keď má babka vážne zdravotné problémi a tak som uvažoval na malej pavze neber si to prosím zle ale bolo by dobré na chvílu si dať pavzu... Jáá nemôžem sa sústrediť aj na vsťah aj na babku... A myslím že rodina je viac ako priatelia... Viem asi si myslíš že sa s tebov rozchádzam nie, len by nám asi prospela malá pavza aspoň na ten jeden mesiac... Prepáč... Ale myslím že nachvílu by sme si mali dať pavzu prepáč...
-Boris ja... Píp píp...
Zložil. Veľmi ma to ranilo.
Ale aj ho chápem...
Ale vedela som že bez rozlúčenia ho nenehám odísť aj keď bolo veľa hodín, a bola tma išla som k nemu. Mame som povedala že ide zajtra s babkov na 1 mesiac na liečenie a ideme sa rozlúčiť a tak ma mama zaviezla k nemu lebo býva dosť ďaleko. Keď sme s mamou prišli pri ich barák povedala že ma počká. Povedala som jej že len 5min. a hneď je speť.
Zvoním. Cŕŕŕn... -Prosím?
-Ahoj Boris ja viem je vela hodín ale to som ja Valentína.
-Valentína? Poď hore!
Keď som prišla hore. -Valentína niečom sme sa dohodli prepáč ale myslel som že ma chápeš.
-Já nemohla som ťa nechať odísť bez rozlúčenia.
A v tedy som ho pobozkala. Bozkávali sme sa asi celích 5min. Bolelo to keď som vedela že sa neuvidíme celí 1 mesiac a možno aj viac ak by sa jej stav zhoršil.
-Mala by si už ísť...
-Ano to mala mama ma čaká... Len som chcela aby si vedel že počkám nateba ten mesiac aj dačo len som ťa nechcela nechať odísť bez rozlúčenia... A rozumiem tomu že chceš pavzu len dúfam že sa ozveš čo najskvor.
-Ďakujem ozvem.
Dali sme si pusu. A odišla som dole.
Keď som prišla do auta.
-5 minút?
-Mamí...
-Ok ja to berem.
-Diky.
-Ozaj v čera volala babka z Brezna chce aby si prišla tento víkend lebo na ten ďalší ide do kúpelov do Piešťan a tak chce aby si prišla tento víkend... Viem že nemáš náladu ale mohla by si sa trocha odreagovať! Predsa ťa už nevidela 3 roky!
Prečo práve ja pomyslela som si ale k voli mame som musela. -Ok.
-To vážne?
-Áno.
-Ok tak jej zavolám že zajtra ides do Brezna ok?
-Zajtra?
-Áno veď zajtra je piatok.
- Spravíš si výlet.
-Ok.
Keď už sme boli doma.
Išla som sa umyť.
-Mami idem si lahnúť som unavená dobrú noc.
-Dobrú noc a vispi sa dobre.
-Ok a nevolala si s otcom?
-Áno volala príde až v nedelu keď aj ty. Predsa tie služobky.
-Ok dobrú.
-Dobrú a nezobuť Sabínku.
-Ok neboj dobrú.
Keď som si išla lahnúť nastavovala som si budík ráno na 6:00h aby som sa stihla pobaliť a aby som stihla aj bus.
Ale ako som sa tak kukla na mobil našla som si sms od Borisa. -Ahoj. Prepáč že som bol na teba taký ale ďakujem že to chápeš veľmi LŤ. Určite sa ozvem ahoj.
Sms ma veľmi potešila dávala mi nádej že Boris sa ešte dakedy vráti. A že budeme spolu.
A tak som si išla s dobrím pocitom lahnúť.
Ráno. Píp píp...
-Buď už ticho! Budík!
A tak som vstala išla som sa umyť obliekla a pobalila si veci.
Potom som mame nehala na chladničke odkaz: -Ahoj mami keď sa zobudíš, tak tu už nebudem idem k babke do Brezna veď vieš... Potom zavolám keď tam budem z pozdravon Valentína.
A tak som išla na zástavku prišiel autobus ja som nastúpila a už idem do Brezna.Cesta tam trvala asi tak trištvrte hodinu nie dlhá cesta...
Keď som už konečne bola tam, vistúpila som a nevedela som kde babka býva čudné že?
Ale keď som u nej nebola 3 roky, tak už som aj zabudla...
A tak som jej zavolala po tak dlhom čase...
Píp píp píp... -Prosím? Ozve sa babka.
-Ahoj babka tu je Valentína.
-Ahoj! No konečne! Už si tu?
-Áno. Viem je to blbé ale zabudla som kde bývaš nemohla by si mi prosím prísť na proti?
-Iste príde ti na proti Romanko pamätáš si naneho? Tvoj kamarát z dectva?...
-Ou... Áno pamätám ok tak budem tu čakať som na zástavke č. 5!
-Ok za takích 10min. je tam dobre?
-Dobre ahoj.
-Ahoj.
A tak som bola v šoku viete čo to je nevidieť sa s vaším najlepším kamarátom z dectva 5 roky?
Dosť dlhá doba ani už neviem ako vizerá...
Keď už som ho videla v dialke kíval mi.
A tak som mu odkívala.
Keď už bol dosť blízko vraví. -Bože môj Valentína nevideli sme sa asi 5 rokov!
-Ahoj no to ano nevideli..
A potom ma objal nerozumela som ale brala som to ako na privítanie.
-Tak poď tvoja babka ma poslala aby som ťa priviedol k nej.
-Aha a ti bývaš ešte stále v tom istom paneláku čo babka?
-Áno.
-Aha.
Keď sme už boli u babky tak sme sa zvítali.
-Ahoj Valentína! Bože aká si už kočka! Pamätám si ťa takú malú...
A objala ma.
-Ahoj babka no to ano ale čas letí...
-To ano vitaj u mňa! Pripravila som ti izbu môžeš sa vibaliť a uvolnila som ti dve políčky v kúpelni.
-Aha ďakujem ale to si nemusela.
-Nie si hladná?
-Áno dám si niečo.
-Uvarila som halušky máš rada nie?
-Áno halušky mám rada ďakujem.
-A s Romankom sisa už zvítala?
-Ou.... Áno.
-Veľa sa na teba pýtal a bol nedočkaví kedy prídeš....
-No...
-Tak teta ja už idem dobrú chuť Valentína. Ahoj zajtra. Dovidenia.
-Ale Romanko kde by si išiel ostaň u nás na obed! Halušky si dáš môžte sa porozprávať s polu.
Ja som sa len usmiala ale nemala som náladu sa s ním rozprávať. Keďže sme si z Borisom dali malú pavzu....
-Tak ďakujem. Rád si dám.
Potom babka nabrala Romanovi halušky.
-Tak ja idem k susede ešte jej pomôcť zo sadením kvetov cíť sa tu ako doma Valentínka.
-Dobre ďakujem.
A potom sme ostali len ja a Roman sami a to bol trapas nevedela som sa o čom sa mám s ním rozprávať.
A potom chvílu ticho a potom sa ma začal pýtať.
-Más rada kino?
-Áno mám a ty?
-Áno celkom aj áno chodievaš často do kina?
-Ani nie.
-Aha nešla by si zajtra hrajú v kine Happy Feet 2?
-Aha no rada by som ale už som to videla.
-Aha a to si bola nato v kine?
-Áno dá sa povedať.
-Aha. A čo keby sme šlí do plavárne?
-To znie fajn ale nemám plavky.
-To nevadí pôjdeme niake kúpiť alebo ti požičiam moje.
A ja som sazačala smiať...
-Tvotvoje???
-Áno vadí?
A začali sme sa obydvaja smiať.
-Dobrí vtip.
-Ale nie teraz vážne šla by si?
-Tak dobre.
-Ok tak zajtra o 13:00h prídem po teba ok?
-Ok.
A v tedy mi zazvoní mobil.
-Ahoj mami.
-Ahoj Valentína tak čo si tam?
-Ano už som u babky.
-A ako všetko ok?
-Áno.
-A čo robíš?
-Práve sa rozprávam z Romanom čo zajtra podnikneme...
-A?
-Ideme na plaváreň.
-Ok tak si to uži zajtra ti zavolám ok?
-Ok ahoj.
Potom prišla babka.
-Tak čo vy hrdličky chutilo vám?
-Ano teta ďakujem varíte lepšie než moja mama.
-Ďakujem.
-Diky babka boli super!
A tak išiel Roman domov.
-Tak ahoj zajtra dovi a ďakujem!
-Ahoj.
-Zamálo Romanko.
-Tak čo Valentína čo podnikneme?
-Ja neviem babka.
-Čo keby sme si zahrali žolíka?
-Čo? Ty to vieš hrať?
-Nevedela som ale Romanko ma to naučil.
-Aha.
-Tak poď zahráme si.
Hrali sme to až do večera 9h. Asi sa čudujete či nás to bavilo ale áno bavilo bola to sranda!
Myslela som si že tu bude nudááá ale je tu fajn!
Potom som sa išla umyť a babka si išla lahnúť a ja tiež.
-Dobrú noc.
-Dobrú babka.
A keď som si lahla do postele zase mi prišiel ten zlý pocit a strach že Boris čo asi tak robí a ako sa asi má...
Ale potom mi prišiel na mysel Roman ani neviem ako ale keď som bola s ním nemyslela som nato až tak...Na tú pavzu z Borisom... Ani neviem ako ale páči sa mi s ním byť je milí chalan a má zmysel pre humor človak sa pri ňom vie odpeagovať.
Má plno energie. A ani neviem ako a zaspala som ako poleno.
Druhý deň sobota.
-Dobré ráno Valentína.
-Dobré babka.
-Spravila som ti omeletu.
-Ďakujem.
-Zamálo. Idem k susede poliať kvety dobre hneď som tu.
-Ok.
Potom som si vichutnávala tú samotu a skvelú omeletu a skvelý teplý bilinkoví čaj.
Ani som sa nenazdala a bola 1h. A Roman už zvoní.
-Ahoj.
-Ahoj tak čo pripravená?
-Ano.
-Babka idem ok?
-Ok ahoj.
Potom sme išli do obchodu kúpila som si plavky keďže tie moje som si nehala doma...
A išli sme do plavárne v bazéne.
-Tak čo ideme plávať.
-Ok.
A potom ma začal potápať. Myslela som že ho zadrhnem ale bola to sranda apotom som ho začala ja! Sranda bola keď už bol čas ísť domov, išla som sa osprchovať prezliecť visušiť vlasi a išla som von.
Roman bol pravdaže skvor.
-Konečne!
-Hej!
-Dobre nič som nepovedal.
A zasmiala som sa.
Potom ako tak sme išli domov... Roman ma chytil za ruku, a dal mi pusu na líce.
Nerozumela som tomu prečo to spravil!
-Roman prepáč ale ja nemôžem... Já mám niekoho..
-Prepáč já neviem čo to do mňa vošlo.
-To je v poho len mi to prosím už nerob..
-Prepáč ok.
Potom ma odprevadil domov. -Tak ahoj.
-Ahoj a ďakujem za pekný deň.
-Aj ja ahoj.
Bol večer 6h.
-Ahoj babka.
-Ahoj tak ako bolo?
-Fajn aty?
-Dobre. Volala mi mamina.
-A?
-Pozdravuje ťa.
-Ok. Babka zajtra už budem musieť ísť domov. Ááá chcem ti povedať že mi tu bolo dobre a preoáč že som už neprišla skvôr..
-Valentína to je fajn.
-Dobre zajtra ráno už budem musieť ísť.
-O kolkej ideš?
-O 6:00h vstávam pobalím sa a idem.
-Dobre tak ráno ma zobiť rozlúčime sa a môžeš ísť.
-Babka ďakujem.
-Zamálo.
A tak som sa išla umyť a nastavila som si budík.
Ráno. Vstala som pobalila umyla zobudila som babku.
-Ahoj babka už musím.
Objala ma dala pusu a išla som.
Ako som tak išla bežal niekto za mnou bol to Roman.
-Valentína počkaj! Valentína!
-Ahoj čo ti tu??!
-Zabudol som ti niečo dať tu je môj fcb meno a telefónne číslo.Kedy zase sa uvydíme?
-Neviem. Ale ďakujem zavšetko. Ahoj.
-Prepáč ale musím.
-Pobozkal ma a ja som bez zábran povedala.
-To je v poho berem to ako na rozlúčku ahoj.
-Ahoj.
A išla som domov.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

21. Návrat domov

1. června 2012 v 21:09 Kapitoly
Dnes ráno keď som sa zobudila Boris sedel v kresle a díval sa do neznáma...
-Čo sa stalo že si tak skoro hore? Veď je len 7:00h. ? Pýtam sa ho.
-Babka...
-Čo sa jej stalo?
-Veľmi ma to mrzí Valentína ale dnes ja a babka musíme ísť domov včera odpadla a nevedel som ju prebrať... Až keď som
ju trocha ofŕkal vodov... Potom sa prebrala.
-Aha ale je už jej lepšie či?
-Zhoršil sa jej stav cukrovky.
-Aha to ma veľmi mrzí, no budeme musieť ísť domov... A moji rodičia o tom vedia?
-Áno ale ja chcem aby si ostala tu, aj z rodičmi uži si to aspoň ty a tvoji rodičia nechceme vám to pokaziť.
-Nie!
-Ale budeme hneď ísť k doktorovi, a doktor ju určite pošle na niake liečenie a ja budem musieť ísť s ňou, a chcem aby si tu ostala a užila si si to z rodičmi.
-My ideme Boris tiež jasné?!
-Nie. Valentína prosím ostaň tu ešte tým päť dní ak ma máš aspoň trocha rada!?
-Nie!
-A mám to tak brať že ma nemáš rada?!
-Vieš že je to vidieranie?!
-Nie nieje!
-Ale áno je!
-Ty si taká tvrdohlavá...
-Nie nie som... A ani ma nenechal dopovedať a dal mi pusu...
-Ok berem speť Valentína prepáč...
-Ok a idem domov a žiadne námietky!
-Ok.
-Idem za rodičmi.
-Ok zbalím ti veci...
-Dobre diky.
Ale to som nevedela že mi najde jednu fotku z jedním chalanom čo som ešte chodila v BB.
Bol to môj prvý chalan a pomohol mi keď som to najviac potrebovala ale akosi nám to nevišlo...
Keď som prišla z izby rodičov. -Už som tu mama balí veci sebe, ocovi a aj tvojej babke pomôžu sa zbaliť. Škoda že sme si nemohli užiť celú dovolenku ale aj tak... Bolo tu fajn.
Potom sa ma zvíšením a nahnevaním hlasom spýtal. -Kto je Andrej?!!
-Prečo si pozeráš môj fotoalbum!?
-Našiel som ho a tak som sa len tak kukol a čo som nenašiel?! Kto to je?!
-Neni to jedno?
-Mala si mi o tom povedať!
-Nikdy si sa nepítal a ani ty si mi nevravel o svojich bívalích! A naviše nebol nato čas, a ani somnemala chuť a bolo to už dávno!
-Mohla si mi niečo o tom povedať bol len jeden či aj viacerí?!
-To čo si o mňe myslíš že som niaka sukničkárka?!
-Nie ale myslel som že mi o sebe nič netajíš!
-Ale ja nič netajím!
-Ale tá fotka hovorí niečo iné!
-Bolo to veľmi dávno ešte keď sme bývali v BB!
-Ale povedať si mi to mohla!
-ani ty si mi nepovedal či si mal niekoho pred tým!?
-Nie lebo si prvá!
-A ty si sa nikdy nepítal tak čo!
-Ale mala si mi o tom povedať!
-Nehajme to tak nechcem sa hádať k voli niečomu čo bolo dávno!
-Nie nenehám! Ak mi to nepovieš tak ti nikdy nebudem môcť veriť!
-Boris si strašní debil! A vieš prečo?! Lebo si myslíš že som niaka sukničkárka!
-Ale ja som nič také nepovedal!
-Ale tak to dávaš na javo! Ak si to naozaj myslíš tak mi povedz narovinu a neklam!?
-Nie nemyslím!... Prepáč jáá... ja som nechcel.
A objal ma.
-Prepáč...
-To je v poho, len ma prosím už nikdy nepodozrievaj!
-Neboj nebudem.
A v tedy vtrhol oco do izby.
-Tak čo mládež môžme?
-Jasne.
Keď sme už prišli domov išla som si lahnúť, lebo bolo veľa hodín v noci.
Ale rozmíšlala som nad naším vsťahom...
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)