Na druhý deň, som volala Borisovi. -Prosím?
-Ahoj ehm to som ja Valentína len sa chcem spýtať ako sa má babka?
-Ahoj. No boli sme u lekára a poslal ju na 1 mesiac na liečenie.
K cukrovke a k skleróze sa ešte pridali aj kĺby veľmi ju bolia a tak ideme domov a zajtra ideme na liečenie do Dudiniec.
-Aha to ma veľmi mrzí môžme vám niako pomôcť?
-Nie Valentína ale ďakujeme...
-Aha a aspoň finančne niako?
-Nie Valentína stejnak už ste prenás spravili veľa to že ste za nás zaplatili skoro celú dovolenku...
-Ale no je nič. A keďže zajtra ideš na 1 mesiac preč tak som myslela že by sme sa ešte mohli rozlúčiť... Že... Že by si šiel ku mne alebo ja k tebe spravili by sme si pekný večer kukali telku... Čo ty nato?
Chvílu bol ticho nerozumela som tomu... Ale po chvíli...
-Valentína viem asi asi ťa to raní ale ale ja nemôžem mať vsťah keď má babka vážne zdravotné problémi a tak som uvažoval na malej pavze neber si to prosím zle ale bolo by dobré na chvílu si dať pavzu... Jáá nemôžem sa sústrediť aj na vsťah aj na babku... A myslím že rodina je viac ako priatelia... Viem asi si myslíš že sa s tebov rozchádzam nie, len by nám asi prospela malá pavza aspoň na ten jeden mesiac... Prepáč... Ale myslím že nachvílu by sme si mali dať pavzu prepáč...
-Boris ja... Píp píp...
Zložil. Veľmi ma to ranilo.
Ale aj ho chápem...
Ale vedela som že bez rozlúčenia ho nenehám odísť aj keď bolo veľa hodín, a bola tma išla som k nemu. Mame som povedala že ide zajtra s babkov na 1 mesiac na liečenie a ideme sa rozlúčiť a tak ma mama zaviezla k nemu lebo býva dosť ďaleko. Keď sme s mamou prišli pri ich barák povedala že ma počká. Povedala som jej že len 5min. a hneď je speť.
Zvoním. Cŕŕŕn... -Prosím?
-Ahoj Boris ja viem je vela hodín ale to som ja Valentína.
-Valentína? Poď hore!
Keď som prišla hore. -Valentína niečom sme sa dohodli prepáč ale myslel som že ma chápeš.
-Já nemohla som ťa nechať odísť bez rozlúčenia.
A v tedy som ho pobozkala. Bozkávali sme sa asi celích 5min. Bolelo to keď som vedela že sa neuvidíme celí 1 mesiac a možno aj viac ak by sa jej stav zhoršil.
-Mala by si už ísť...
-Ano to mala mama ma čaká... Len som chcela aby si vedel že počkám nateba ten mesiac aj dačo len som ťa nechcela nechať odísť bez rozlúčenia... A rozumiem tomu že chceš pavzu len dúfam že sa ozveš čo najskvor.
-Ďakujem ozvem.
Dali sme si pusu. A odišla som dole.
Keď som prišla do auta.
-5 minút?
-Mamí...
-Ok ja to berem.
-Diky.
-Ozaj v čera volala babka z Brezna chce aby si prišla tento víkend lebo na ten ďalší ide do kúpelov do Piešťan a tak chce aby si prišla tento víkend... Viem že nemáš náladu ale mohla by si sa trocha odreagovať! Predsa ťa už nevidela 3 roky!
Prečo práve ja pomyslela som si ale k voli mame som musela. -Ok.
-To vážne?
-Áno.
-Ok tak jej zavolám že zajtra ides do Brezna ok?
-Zajtra?
-Áno veď zajtra je piatok.
- Spravíš si výlet.
-Ok.
Keď už sme boli doma.
Išla som sa umyť.
-Mami idem si lahnúť som unavená dobrú noc.
-Dobrú noc a vispi sa dobre.
-Ok a nevolala si s otcom?
-Áno volala príde až v nedelu keď aj ty. Predsa tie služobky.
-Ok dobrú.
-Dobrú a nezobuť Sabínku.
-Ok neboj dobrú.
Keď som si išla lahnúť nastavovala som si budík ráno na 6:00h aby som sa stihla pobaliť a aby som stihla aj bus.
Ale ako som sa tak kukla na mobil našla som si sms od Borisa. -Ahoj. Prepáč že som bol na teba taký ale ďakujem že to chápeš veľmi LŤ. Určite sa ozvem ahoj.
Sms ma veľmi potešila dávala mi nádej že Boris sa ešte dakedy vráti. A že budeme spolu.
A tak som si išla s dobrím pocitom lahnúť.
Ráno. Píp píp...
-Buď už ticho! Budík!
A tak som vstala išla som sa umyť obliekla a pobalila si veci.
Potom som mame nehala na chladničke odkaz: -Ahoj mami keď sa zobudíš, tak tu už nebudem idem k babke do Brezna veď vieš... Potom zavolám keď tam budem z pozdravon Valentína.
A tak som išla na zástavku prišiel autobus ja som nastúpila a už idem do Brezna.Cesta tam trvala asi tak trištvrte hodinu nie dlhá cesta...
Keď som už konečne bola tam, vistúpila som a nevedela som kde babka býva čudné že?
Ale keď som u nej nebola 3 roky, tak už som aj zabudla...
A tak som jej zavolala po tak dlhom čase...
Píp píp píp... -Prosím? Ozve sa babka.
-Ahoj babka tu je Valentína.
-Ahoj! No konečne! Už si tu?
-Áno. Viem je to blbé ale zabudla som kde bývaš nemohla by si mi prosím prísť na proti?
-Iste príde ti na proti Romanko pamätáš si naneho? Tvoj kamarát z dectva?...
-Ou... Áno pamätám ok tak budem tu čakať som na zástavke č. 5!
-Ok za takích 10min. je tam dobre?
-Dobre ahoj.
-Ahoj.
A tak som bola v šoku viete čo to je nevidieť sa s vaším najlepším kamarátom z dectva 5 roky?
Dosť dlhá doba ani už neviem ako vizerá...
Keď už som ho videla v dialke kíval mi.
A tak som mu odkívala.
Keď už bol dosť blízko vraví. -Bože môj Valentína nevideli sme sa asi 5 rokov!
-Ahoj no to ano nevideli..
A potom ma objal nerozumela som ale brala som to ako na privítanie.
-Tak poď tvoja babka ma poslala aby som ťa priviedol k nej.
-Aha a ti bývaš ešte stále v tom istom paneláku čo babka?
-Áno.
-Aha.
Keď sme už boli u babky tak sme sa zvítali.
-Ahoj Valentína! Bože aká si už kočka! Pamätám si ťa takú malú...
A objala ma.
-Ahoj babka no to ano ale čas letí...
-To ano vitaj u mňa! Pripravila som ti izbu môžeš sa vibaliť a uvolnila som ti dve políčky v kúpelni.
-Aha ďakujem ale to si nemusela.
-Nie si hladná?
-Áno dám si niečo.
-Uvarila som halušky máš rada nie?
-Áno halušky mám rada ďakujem.
-A s Romankom sisa už zvítala?
-Ou.... Áno.
-Veľa sa na teba pýtal a bol nedočkaví kedy prídeš....
-No...
-Tak teta ja už idem dobrú chuť Valentína. Ahoj zajtra. Dovidenia.
-Ale Romanko kde by si išiel ostaň u nás na obed! Halušky si dáš môžte sa porozprávať s polu.
Ja som sa len usmiala ale nemala som náladu sa s ním rozprávať. Keďže sme si z Borisom dali malú pavzu....
-Tak ďakujem. Rád si dám.
Potom babka nabrala Romanovi halušky.
-Tak ja idem k susede ešte jej pomôcť zo sadením kvetov cíť sa tu ako doma Valentínka.
-Dobre ďakujem.
A potom sme ostali len ja a Roman sami a to bol trapas nevedela som sa o čom sa mám s ním rozprávať.
A potom chvílu ticho a potom sa ma začal pýtať.
-Más rada kino?
-Áno mám a ty?
-Áno celkom aj áno chodievaš často do kina?
-Ani nie.
-Aha nešla by si zajtra hrajú v kine Happy Feet 2?
-Aha no rada by som ale už som to videla.
-Aha a to si bola nato v kine?
-Áno dá sa povedať.
-Aha. A čo keby sme šlí do plavárne?
-To znie fajn ale nemám plavky.
-To nevadí pôjdeme niake kúpiť alebo ti požičiam moje.
A ja som sazačala smiať...
-Tvotvoje???
-Áno vadí?
A začali sme sa obydvaja smiať.
-Dobrí vtip.
-Ale nie teraz vážne šla by si?
-Tak dobre.
-Ok tak zajtra o 13:00h prídem po teba ok?
-Ok.
A v tedy mi zazvoní mobil.
-Ahoj mami.
-Ahoj Valentína tak čo si tam?
-Ano už som u babky.
-A ako všetko ok?
-Áno.
-A čo robíš?
-Práve sa rozprávam z Romanom čo zajtra podnikneme...
-A?
-Ideme na plaváreň.
-Ok tak si to uži zajtra ti zavolám ok?
-Ok ahoj.
Potom prišla babka.
-Tak čo vy hrdličky chutilo vám?
-Ano teta ďakujem varíte lepšie než moja mama.
-Ďakujem.
-Diky babka boli super!
A tak išiel Roman domov.
-Tak ahoj zajtra dovi a ďakujem!
-Ahoj.
-Zamálo Romanko.
-Tak čo Valentína čo podnikneme?
-Ja neviem babka.
-Čo keby sme si zahrali žolíka?
-Čo? Ty to vieš hrať?
-Nevedela som ale Romanko ma to naučil.
-Aha.
-Tak poď zahráme si.
Hrali sme to až do večera 9h. Asi sa čudujete či nás to bavilo ale áno bavilo bola to sranda!
Myslela som si že tu bude nudááá ale je tu fajn!
Potom som sa išla umyť a babka si išla lahnúť a ja tiež.
-Dobrú noc.
-Dobrú babka.
A keď som si lahla do postele zase mi prišiel ten zlý pocit a strach že Boris čo asi tak robí a ako sa asi má...
Ale potom mi prišiel na mysel Roman ani neviem ako ale keď som bola s ním nemyslela som nato až tak...Na tú pavzu z Borisom... Ani neviem ako ale páči sa mi s ním byť je milí chalan a má zmysel pre humor človak sa pri ňom vie odpeagovať.
Má plno energie. A ani neviem ako a zaspala som ako poleno.
Druhý deň sobota.
-Dobré ráno Valentína.
-Dobré babka.
-Spravila som ti omeletu.
-Ďakujem.
-Zamálo. Idem k susede poliať kvety dobre hneď som tu.
-Ok.
Potom som si vichutnávala tú samotu a skvelú omeletu a skvelý teplý bilinkoví čaj.
Ani som sa nenazdala a bola 1h. A Roman už zvoní.
-Ahoj.
-Ahoj tak čo pripravená?
-Ano.
-Babka idem ok?
-Ok ahoj.
Potom sme išli do obchodu kúpila som si plavky keďže tie moje som si nehala doma...
A išli sme do plavárne v bazéne.
-Tak čo ideme plávať.
-Ok.
A potom ma začal potápať. Myslela som že ho zadrhnem ale bola to sranda apotom som ho začala ja! Sranda bola keď už bol čas ísť domov, išla som sa osprchovať prezliecť visušiť vlasi a išla som von.
Roman bol pravdaže skvor.
-Konečne!
-Hej!
-Dobre nič som nepovedal.
A zasmiala som sa.
Potom ako tak sme išli domov... Roman ma chytil za ruku, a dal mi pusu na líce.
Nerozumela som tomu prečo to spravil!
-Roman prepáč ale ja nemôžem... Já mám niekoho..
-Prepáč já neviem čo to do mňa vošlo.
-To je v poho len mi to prosím už nerob..
-Prepáč ok.
Potom ma odprevadil domov. -Tak ahoj.
-Ahoj a ďakujem za pekný deň.
-Aj ja ahoj.
Bol večer 6h.
-Ahoj babka.
-Ahoj tak ako bolo?
-Fajn aty?
-Dobre. Volala mi mamina.
-A?
-Pozdravuje ťa.
-Ok. Babka zajtra už budem musieť ísť domov. Ááá chcem ti povedať že mi tu bolo dobre a preoáč že som už neprišla skvôr..
-Valentína to je fajn.
-Dobre zajtra ráno už budem musieť ísť.
-O kolkej ideš?
-O 6:00h vstávam pobalím sa a idem.
-Dobre tak ráno ma zobiť rozlúčime sa a môžeš ísť.
-Babka ďakujem.
-Zamálo.
A tak som sa išla umyť a nastavila som si budík.
Ráno. Vstala som pobalila umyla zobudila som babku.
-Ahoj babka už musím.
Objala ma dala pusu a išla som.
Ako som tak išla bežal niekto za mnou bol to Roman.
-Valentína počkaj! Valentína!
-Ahoj čo ti tu??!
-Zabudol som ti niečo dať tu je môj fcb meno a telefónne číslo.Kedy zase sa uvydíme?
-Neviem. Ale ďakujem zavšetko. Ahoj.
-Prepáč ale musím.
-Pobozkal ma a ja som bez zábran povedala.
-To je v poho berem to ako na rozlúčku ahoj.
-Ahoj.
A išla som domov.
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa páči môžte
Ďakujem :).
Bajušik ;)