V škole.
-Tak kto ide odpovedať? Vraví učitelka.
A v tedy vstúpila do triedy moja mama.
-Dobrí den mohla by som Valentínu prosim vás zobrať zo školy, ideme preč...
-Dobrí den. Samozrejme.
A tak som sa rýchlo pobalila a išla.
-Mami čo sa deje?!
-Pozri sa sama!
-Na čo?
-Uvidíš.
-Keď sme prišli do nemocnice a bola tak aj Borisova babka.
-Dobrí den.
-Ahoj Valentínka.
-Tak čo sa deje? Opýtala som sa vistrašene!
-Boris! On on... sa prebral!
Nemohla osm veriť! Bola som taká šťastná!
-To to vážne?!
-Áno!
-A v tedy som rýchlo vtrhla do jeho izby!
-Boris!
-Valentína!
Potom sme sa objaly! Ja som ho nemohla pusitiť ale mechcela...
Potom sme sa obydvaja rozrevaly ako také 10 rokčé deti.
-Veľmi mi prepáč!
-To to nič Boris! Je to OK! Ale sí mi dlžny dovolenku!
-Pôjdem s tebov aj na 5 dovoleniek!
-Velmi ťa LŤ!
-Aj ja LŤ!
Tak silno som ho objala že som myslela že ho rozpučím.
-Au au au... Valentína moje rebrá!
-Prepáč! Prepáč! Prepáč! Ale som taka šťastná!!!
-Ďakujem! Keby nebolo v tedy teba asi by som tu už nebol!
-Prestaň tam kde si ty, som aj ja! LŤ.
-Ja viem a zato ti ďakujem! LŤ.
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)



Dobrý blog a super kniha