Je večer.
-Ahoj oci!
-Ahoj.
-Ako bolo na služobke?
-No ako by malo unavený a hladný.
-Mama ti spravila skvelú večeru!
-A to je?
-Tvoje oblúbené jedlo guláš!
-To znie dobre!...
Keď nám mama nabrala večeru a najedli sme sa umyla som riad a v tedy som ich zavolala že sa s nimi chcem vážne porozprávať.
-Tak o čo ide tento krát Valentína? Hovorí oco.
-No uvažovala som o tom Egypte!
-A načo si prišla?
-Ehm.. Nóóó... Je pravda že keď mám pes tak mám ja ako zlavu?
-Áno. Prečo?
-Išla by som do Egypta ale chcem aby išiel Boris a jeho babka! Boris má pas a tak by mal zlavu a jeho babka by si to zaplatila. On by mohol ísť a aj jeho babka by išla len potrebujem váš súhlas!
-Vieš Valentína ale to nieje také lahké a ani lascé!
-Ja viem ale prosím je to pre mňa veľmi dôležité.
-No dobre.
-Toto vážne??!
-Áno ale jedna podmienka!
-Hocičo!
-Pôjdeš na víkend sama k babke do Brezna.
-Mamí! Toto mi nerobte!
-Čo?!! Babka Silvie ťa už dlho nevidela a Romanko tiež nie!
-Roman?
-Áno!
-Prečo sa na mňa pýta!??
-Možno sa mu páčiš..?!
-Mama! Vždy sme boli a budeme kamaráti!
-Dobre dobre nič som nepovedala ale asi mu chýbaš ako kamarátka!
-No to skvor už sme sa nevideli 3 roky!
-No od vtedy čo si tam nebola!
-Fuhh to je už 3 roky! To letí...
-Tak čo platí dohoda?
-Platí!
-Ďakujem! Ste super rodičia!
Od šťastie som išla do izby a volám Borisovi!
Píp, píp, píp...
-Halo?
-Ahoj Boris si tam ti?
-Píp, píp, píp...
Nerozumela som tomu ozvalo sa niake dievča!
Celá uplakaná aj keď už bola tma a k Borisovi to bol hodný kúsok išla som k nemu!
Keď som bola už neho zvoním.
Cŕŕn...
-Haló?
-Dobrí večer viem už je dosť hodín ale prišla som za Boriskom to som ja Valentína.
-Ahoj to nevadí Valentínka iste poď hore!
-Ďakujem.
Keď som prišla hore, zaklopala som.
Otvoril Boris v osúške!
-Ahoj Valentína! Stalo sa niečo?!
Tvárila som sa ako keby sa nič nestalo.
-Ahoj áno chcela by som sa s tebov porozprávať!
-Iste poď ďalej len je tu sesterníca prišla ma pozrieť, prosím choď do izby hneď som tam len hodím na seba župan.
-Dobre.
A v tedy mi to došlo že to ona zdvihla mobil! Len som nerozumela prečo zdvíha cudzie telefóny!
Keď som prišla do izby.
-Ahoj! Pozdravila ma.
-Ahoj.
-Ja som Borisova sesterníca volám sa Ivana. Prepáč že som zdvihla ten mobil ale Boris bol v sprche tak...
-To nič!
-Len aby si si to nevisvetlila zle!
-Ok chápem ja som Valentína tešima Borisova...
-Viem priatelka a najlepšia kamarátka veľa o tebe rozpráva.
-Tak dáko... A čo také o mne rozpráva?
A v tedy prišiel Boris.
-Tak tu som baby.
-Boris ja už pôjdem som tu dlho manudúce prídem ahoj. Tešiloma Valentína!
-Ale nemusíš ešte ísť...
-Aj mňa tešilo!
A ani neviem ako a bola preč.
A v tedy Boris.
-Prepáč Valentína já...
-To je vpohode. A v tedy som mu dala pusu..
-Ok tak čo si mi chcela povedať?
-Nóó o tej dovolenke...
-A čo?
-Tipni si.
-Neviem, nie.
-Môžte! Aj ty aj babka!
-To vážne?
-Áno a objal ma a dal pusu zobral na donáručia zakrútil zhodil na postel a povedal.
-MŤ!
-Aj ja MŤ!
Cŕŕn.. To bude oco!
-Halo?
-Valentína! Kde si!?
-U Borisa prečo?
-Poď hneď domov!
-Ok hneď idem!
-Už musíš?
-Ano vieš aký je oco trochu prísnejší ako mama...
-To je pochopitelné bojí sa o teba!
-To áno ale až tak veľmi?
-Asi áno.
-Tak idem.
-Počkaj idem s tebov je predsa tma...
-Nie netreba!
-Žiadne ale Valentína! Idem či chceš alebo nie!
Keď už sme išli.. A v dialke som videla Maroša a jeho partiu...
-Ide Maroš bože Boris vrátme sa! Nemôže náš spolu vidieť!
-Neboj sa Valentína nič sa nestane! Len mi ver! Prosím len prejdeme a ideme ďalej!
Tvár sa že ich nepoznáme a smej sa!
-A Pamätáš vtedy keď si učitel nechtiac grgol na celú triedu a celá trieda spustila smiech?! Hahaha...
-Čav Boris!
-Nazdar Maroš!
-Ako žiješ brácho!?
-Super! A čo ty?
-Víborne!
-Ako vždy!
-A kam sa chystáte z Valentínou?
-Ideme akurát k nej a čo ti a tvoja partia?
-Ako vždy na super žúr!
-Chápem! "Super žúr!"
-Veď aj ty si mal rád takéto super žúry vedel si sa super zabávať, ale v poslednej dobe tam už niak nechodíš...
-Tak ako vidíš mám lepšiu spoločnosť!
-To vidím. Tak čav brácho tešilo ma Valentína.
-Aj mňa Maroš.
-Majsa.
-Čav.
Ale mne sa to nezdalo!
-Boris! Mne sa to nezdá prespi dnes u nás prosím!
-Hej, hej nič nevie a ani nebude neboj nestane sa mi nič zlé.
-Ale aj tak nemám z toho dobrí pocit!
-Neboj Valentína Maroš mi nič nespraví!
-Dobre.
Keď sme boli už pri vchode dal mi pusu a odišiel domov!
A ja som "akože" išla domov... Ale nešla išla som za ním! Nedalomi to!
Maroš určite niečo vie a bude chcieť ublížiť jemu! A ja to len tak nenehám!
Keď už bol Boris pri svojom baráku.
-Čav Boris!
-Čavte chlapy ako? To je náhoda že sme sa znova stretli...
-Boris spýtam sa ťa to na rovinu!
-Som samé ucho!
-S kade to vie tá mrcha!
-Neviem načo narážaš!
-Aha tak padavka nevie! Trochu ti to osviežime!
A v tedy ho začali biť, kopali doneho, bili!
A ja schovaná v kríkoch to videla! A tak som zavolala policajtov!
-Prosím tu polícia!
-Strhla sa tu bitka začali byť môjho priatela!
-Kde sa nachádzate?
-Povedala som ulicu, rýchlo ponáhlajte sa!
-Hneď sme tam! Ostante v úkrite!
Zatial čo išli oni sem ja som videla Borisa ako ho bijú on viplúval krv, zvieral sa od bolesti! Mala som chuď stade vyjsť ale nemohla som! Ohrozila by som svoju rodinu! A aj seba! A aj Borisovu babku! Kebiže vedia kto to na nich zavolal policajtov!
Keď už prišli prichitili ich!
A čakalo ich dosť ťažké visvetlovanie!
Boris bol v bezvedomí a tak prišla záchranka!
Skončil v nemocnici a ma otrazk mozgu, zlomené rebro a ruku samé modriny a škrabance a zlomenú nohu!
Ja som bola v šoku bolo to ako nočná mora!
Borisova babka bola v šoku moji rodičia a aj jeho sesterníca Ivana!
Vypočúvali ma. Po výslochu som išla za Borisom. Potom som sa sppýtala doktora ako je natom!
-Dostane sa s toho, len treba čakať kím sa preberie!
-A to koľko môže trvať?!
-1, 2 týždne niektorý aj 2 mesiace záleží od mozgu ako rýchlo sa zotaví.
-Aha.
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)



chudak , ale dobra cast