Na druhý den ráno.
Cŕŕŕn...
-Niééé zase ten otravný budík!
-Notak! Valentína hore!
-Mamííí ešte 5minút plis...
-Notak! Je škola! Nie výkend a naviše musím ísť do práce ešte Sabínu dať do jasiel a naviše ti máš o necelích 20min. autobus takže si pohny!
-Čo?! Autobus?!
-Áno autobus...
-A prečo ma nemôžeš zaviesť ti alebo oco?
-Čo si zabudla Valentína ocino išiel včera do práce na služobku a ja nestíham ledva stíham Sabínku zaviesť...
-Uff...
-Ozaj včera som sa ťa chcela rozprávať o dovolenke ale spýtam sa ťa to teraz...
-No čo o tom? Že ideme do toho Chorvácka?
-Nóó...
-Čo no mami?!
-My sme sa z ocinom už rozhodli...
-A kde?!
-No vždy si túžila ísť do Egypta a tak sme sa rozhodli tam... Pozri Valentína viem že si asi nahnevaná na nás z ocinom že sme vybrali samí a že nebudeš môcť byť z Borisom ale to prežiješ...
-Mami! Ide aj oto ale ja do Egypta nechcem ísť!
-Prepáč ale druhé deti by dali zato hocičo a ty máš možnosť a nechceš!?
-Ja viem ale ja tam mami vážne nechcem ísť...
-Ešte sa o tom porozprávame z ocinom večer ok?
-No dobre..
-Ok no a terz hore rýchlo lebo nestihneš autobus!
-Ok už idem...
V škole v triede.
Boris neprišiel do školy a prvé čo ma napadlo bolo to čo ak je zase v tom! Velmi som sa bála a tak celú školu
som myslela len naneho a bála som sa že je zase v tom...
A hneď po škole som mu volala ale nezdvíhal mi a v tedy som dostala ešte vedší strach...
Chcela som ísť k nemu hneď ale musela som ísť ešte na gymnastiku...
Po gymnastike som išla k nemu taká unavená a plná strachu...
Keď som už bola tam zvoním cŕŕn...
Ozvala sa Borisova babka: -Haló?
-Dobrí den. To som ja Valentína prišla som Borisovi dať úlohy...
-Ahoj Valentínka poď hore.
-Ďakujem.
Keď už som bola hore.
-Dobrí den.
-Ahoj Valentínka poď ďalej.
-Ďakujem. Ehm...Je doma Boris?
-O áno je v izbe leží a kuká televízor poď somnou.
Iba som sa usmiala a išli sme do Borisovej izby. Babka mu vraví:
-Borisko?
-Ano babka?
-Je tu hosť.
-Aký žiadnich neprímam!
-Ani mňa? Ozvala som sa.
-Je jéé ehm Valentína prepáč to si ty? Prepáč nevedel som...
-To nič.
No keď som ho vydela v autíčkovóm pyžame tak som myslela že sa doštím od smiechu...
Ale jedno som vedela padol mi kameň zo stdca lebo som vedela že je v poriadku.
-Máme veľa úloh a dik že si prišla mi dať úlohy.
-Neni zač rada aj nabudúce.
Potom Borisova babka: -Nehám vás.
-Dobre babka a ďakujem za ten čaj bol skvelý!
-Zamálo a Valentínka dáš si niečo na pitie alebo niečo na jedlo?
-Nie ďakujem. A potom odišla.
-Tak čo maród do kedy si doma? A inak cool pyžamo hh...
-Hej! Nesmej sa! Ja viem je decké..
-Ok ok som ticho.
-Ale smeješ sa!
-Prepááč... Ale ja nemôžem hh..A išla som sa doštať od smiechu ale potom ma to už prešlo...Našťastie! A do kedy si teda doma?
-Do konca týždňa prečo?
-Len tak aby som vedela do kedy ti mám nosiť úlohy.
No potom mi prišlo na mysel ten nepriémny pocit čo keby...Spadol zase do toho?!...
-A čo si taka smutná?!?
-Nič nič len naši chcú ísť na dovolenku do Egypta ale ja chcem ísť do Chorvácka...
-No veď ale to máš super! Do Egypta som vždy túžil ísť...
-Bol si dakedy pri mori?
-Áno bol ale iba raz mal som 6 rokov keď som bol z rodičmi v Tunisku.
-Aha.
-A ty? Bola si už dakedy aj ty úred tým?
-Ja? No ako 10 ročná som bola v Bulharsku a ako 11 ročná v Taliansku ale potom už nie až na tento rok konečne ideme.
-Aha to máš fajn.
-A v tedy prišiel ten nápad!
-Ty Boris počuj máš pas?
-Mám prečo?
-To je super! A nešiel by si s nami a z tvojov babkov na dovolenku?
-Valentína ale to nieje také lahké a ani lacné! A naviše tvojim rodičom by to určite vadilo chcú ho prežiť zo svojov rodinov a nie z cudziou!
-No ale ti máš ako ja pas a si tak starý ako ja! A máme zlavu!
-Ale aj tak Valentína...
-Nenamietaj prosím! Jáá sa dnes večer z nimi o tom porozprávam a zavolám ti aozaj tu sú tie úlohy
máš ich tu na papieri.
-Ďakuem.
-Ok tak zajtra ti donesiem znova úlohu a poviem ti čo nato oni ok?
-Ok.
Dala som mu pusu zavolala mame a prišla po mňa a šla som domov.
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)



Ahoj. Skvělá kniha. Kdy napíšeš další část? Určitě si ji přečtu :-)