Po dvoch mesiacoch.
Tak dnes má Boris prísť domov som zvedavá na výsledok toho liečenia.
Cŕŕn... -Idem otvoriť!
-Ahoj!
-Čav Boris silno sme sa objaly a pozvala somho dnu.
-Tak som už tu!
-Super dáš si niečo na pitie alebo jedenie?
-Nie diky v autobuse som jedol...
-Aha.
-Ďakujem Valentína! Hlavne tebe!
-Začo?
-To ti si mi pomohla ukázať správnu testu!
-To nie len ja ale aj ti sám hlavne!
-Aj to ale aj ti si mi dosť pomohla! Aj tvoji rodičia.
-Nemáš začo... Ozaj čo nato babka?
-Že je super že už som doma a že je rada že som z toho von!
-Aj ja! Pousmiala som sa.
Potom prišla mama a oco.
-Dobrí deň!
-Ahoj Borisko. Tak čo zdraví?
-Ano! Ako ryba!
Zasmialy sme sa.
-Ďakujem vám že kím som bol preč tak ste na babku dali pozor a brali ju k lekárovi.
-Ale to je maličkosť hlavne že si zdraví!
-Veru! Ozvala som sa ja.
-Tak poď nech ťa obímeme!
A on moju mamu a otca objal ako malé dieťa čo túži po rodičoch ale nemôže ich mať...
Až mi skoro slzy višli.
-Ďakujem vám! Vraví Boris.
-Nemáš zač! Mama sa len usmiala.
A v tom ja. -Tak čo ideme robiť ?
-Poďme sa prejsť do parku. Navrhol Boris s úsmevom na tvári.
-Ok. Mami ideme sa prejsť ok?
-Ok dajte si pozor a drž sa Boris!
-Ďakujem a budem!
-Keby dačo mami volám!
-Ok. Daj si pozor.
-Ok pá.
-Pa.
Vonku. -Tak čo ideme do toho parku?
-Ok. Povedala som a išli sme ako tak ideme rozprávame sa.
-Tak ako bolo?! Tam...Čo si cítil?!
-No dosť absťáky ale inak potom už v poho až na posledný týždeň ma bolela hlava ale to bolo zo stresu lebo sa bojím že zase tomu podľahnem, ale lekári tam vraveli že už aj keby som chcel nemôžem!
-Aha to je dobre!
-Sadneme si Valentína?
-Jasné. A usmiala som sa.
-Vieš dlho som nad tým rozmíšlal ale nevedel som či to cítiš aj ti ale já...Já... Já..
-Ano ti čo? Zvedavo sa pýtam aj keď som vedela načo naráža. Viem že ho milujem.
-Nechceš somnov chodiť?
-Bola som šokovaná bol to ako splnený sen! Ale chvílu som váhala.
-Nóóó...Spýtam sa ťa to ti ma miluješ Boris?
-Ani si nevieš predstaviť ako a ty mňa?
Chvíla ticha... Chcela som mu povedať áno! Ale povedala som mu že ho mám rada iba ako kamaráta!
-No vieš Boris ja ťa mám rada len ako kamaráta...
-Ale ja viem že ku mne niečo cítiš!
-Ako to môžeš vedieť? Zvedavo sa pýtam.
-Lebo prečo by si mi inak pomáhala a prečo by ti na mne záležalo!??
-Lebo ťa mám rada!
-Povedz že ma lúbiš!
Až napokon som mu povedala pravdu.
-Áno aj ja ťa už dlhší čas lúbim.
Ja som to vedel od šťastia ma pobozkal ja som povedala ÁNO a od toho dňa chodíme spolu.
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)



Super časť teším sa na 8! :)