A tak som ho hladala. Najprv som ho nevidela ale napokon som ho zbadala.
Ako som pomalím krokom knemu išla uvidela som ho z jeho partiov chalanov a prišla aj dáka baba...
Prudko som spomalila. A prišla na mňa zase tréma... Čo poviem ahoj nemohla by som isť k tebe lebo môj oco mešká z práce?!
Prudko som spomalila. A prišla na mňa zase tréma... Čo poviem ahoj nemohla by som isť k tebe lebo môj oco mešká z práce?!
Podla mňa je to veľmi trapné! Ale povedala som si že trému nechám bokom a aj keď budem koktať idem zaním! Vduchu si vravím Valentína čo to robíš!? Stoj totálne sa strápniš! Ale nie... Ale áno... Mám ísť ešte mám čas sa otočiť!
Ale už bolo neskoro už som bola tak blízsko že sa všetci na mňa pozrely tí čo tam boli a ja s koktavím hlasom:
-Aahooj momohol by si nachvílu chcela byby som sa ťa dačo sspítať...
-Ahoj Valentína jasné hneď som tu...
-Ahoj Valentína jasné hneď som tu...
Keď sa postavil predomňa vraví:
-Tak čo si chcela?
-Ja já no je mi to blbé ale nemohla by som u teba chvíľu počkať môj oco mešká má dačo v práci a tak som si myslela či by som nemohla u teba počkať... Vieš je mi to blbé a totálne trápne ale nepoznám nikoho iného...
-Aha no jasne len to poviem kamošom...
-A ešte niečo že prepáč kvoli tej babe povedz jej že sme len kamoši...
-A ešte niečo že prepáč kvoli tej babe povedz jej že sme len kamoši...
-Ok počkaj čo? A zasmial sa...
-Čo sa smeješ?
-Nič len že to je moja sesterníca a nie moja baba...
-Nič len že to je moja sesterníca a nie moja baba...
-Aha ja že tvoja baba.. Ehm tak sorry..Vieš nevedela som žé je to tvoja sesterka... A zasmiala som sa sama na sebe.
-Ok to je v pohode. A usmial sa.
-Tak čavte potom neskvor... Pozdravil sa kamarátom a išly sme k nemu...
Bolo mi to veľmi zvláštne že bez problémov hneď a bez akích koľvek víhovoriek nemôžem, sorry nie... Povedal áno...
Bolo mi to veľmi zvláštne že bez problémov hneď a bez akích koľvek víhovoriek nemôžem, sorry nie... Povedal áno...
Vizerá byť fajn chalan. Keď sme prišli k nemu...
-Poď ďalej!
-Diky. A usmiala som sa.
-Dáš si niečo na pitie či na jedenie?
-Nie ďakujem ale vodu by som si dala.
-Nie ďakujem ale vodu by som si dala.
-Ok hneď ju prinesiem posaď sa hneď som tu.
-Diky.
A zatial čo mi doniesol vodu som zbadala na poličke fotografie jeho a jeho rodiny... Rodičov a babky.
Keď prišiel a doniesom mi tu vodu, zbadal ako si kukám tie fotografie...
Povedala som: -Je prepáč ja som bola len zvedavá..
-To nič v pohode si ich pozri rád sa nane kukám sme tam taký taký šťastný... Povedal takým smutním a žialivím hlasom.
Bolo mi ho až ľúto ale so zvedavosti som sa ho spítala: -A čo teraz nieste?
Chvílu bol ticho.. Ale keď sme si sadli začal vraveť: -No boli sme kedisi ale dnes... Dnes je už to iné už je len babka a ja...
-A čo sa stalo tvojim rodičom? Bolo vitieť v jeho očiach že sa mu do kútikov tlačili slzy ale snažil sa to zakriť ale citom nerozkážeš...
-Stalo sa to keď som bol ešte malý...
-Aha tak môžeš mi to povedať ak chceš podeliť sa somnov o to a obydvaja sme sa zasmialy...
-No že si to ti tak ti to poviem...
Chvílu zase ticho... Až po dvoch minútach začal vraveť.
-Raz ma rodičia zaviezly na výkend... A keď sa keď sa vracali domov tak do nich narazil kamojón,
-Raz ma rodičia zaviezly na výkend... A keď sa keď sa vracali domov tak do nich narazil kamojón,
kamijón dostal šmik a praslo do nášho auta. Narazil do nich tak nešťastne, že boli na mieste mŕtvi...
-Aha to ma mrzí keby som ti tak mohla dáko pomôcť... A bolo vidieť že mu je do plaču aj pár sĺz mu višlo... Veď komu by nie. Ja by som si nevedela predstaviť že by som stratila rodičov... Ani myslieť nechcem na niečo také!..
Po chíly...
-A tak si ma do opateri od 10 rokov zobrala moja babka.
-Aha veľmi ma to mrzí Boris keby som ti mohla dáko pomôcť...
On sa usmial a odpovedal: -No mohla dávno som si z nikím tak dobre nepokecal odčas môžeš prísť k nám a porozprávame sa, aj tak veľa priatelov ku mne nechodí a babka sa poteší že konečne som si našiel kamarátku rád ťa s ňou zoznámim len teraz išla ku doktorovi tak neni doma...
-Aha budem rada ak budeme kamaráti a usmiala som sa.
-Aha budem rada ak budeme kamaráti a usmiala som sa.
On sa usmial tiež a v tom mi zvoní mobil.
-Haló?
-Valentína?
-Haló?
-Valentína?
-Ahoj oci už si pred školov?
-Áno kde si ty?
-Ehm... No ja som u kamarátky už idem ok?
-Dobre čakám ale ponáhlaj sa!
-Dobre ahoj.
-Ahoj.
To bol ocino prepáč ale už budem musieť ísť prepáč že som mu povedala že som u "kamarátky" ale kebi zistil že som bola u teba asi by mi dal zaracha na mesiac! Je dosť prísny ale tak čo už taký sú rodičia...
-Veru... A obydvaja sme sa zasmialy.
Potom keď som odchádzala, podali sme si ruky a:
-Ďakujem Boris za dobré pokecanie a aj zato že som mohla u teba počkať.
-Nemáš zač aj nabudúce a ďakujem aj ja za dobré pokecanie ahoj.
-Tak zajtra v škole ahoj.
Keď som bola už pri škole.
-Ahoj Valentína kde si bola tak dlho?
-U "kamarátky".
-Aha dáko klho nie?
-Ocíí...
-Ok som ticho a zasmial sa.
Keď sme už boli doma spravila som si úlohy, zvoní mi mobil neznáme číslo...
Najprv som nechcela zdvihnúť ale zvedavosť je silná stránka hh.
Ozvem sa: -Halo?
-Halo si to ti Valentína?
-Prepáč kto si?
-To som ja Boris! Prepáč k virušujem ja len že či by si nešla von?
-Jáj ahoj nie nevirušuješ no ja by som šla rada aale som aká si unavená.
-Aha tak zajtra v škole ahoj.
-Ahoj.
-Ahoj.
Je to super hneď prví deň v škole a už mám kamaráta je to super spoznávať niekoho nového!
Chvílu som si ešte čítala knihu ale idem si už lahnúť dobrú noc.
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)



Otec to prerušil škoda..