Druhý deň školy. Cŕŕn.. Zase ten sprostí budík!
-No tak Valentína vstávaj!
-No tak Valentína vstávaj!
-Mámíí... Jejda tak sa mi nechce...
-Valentína notak hore šup!
-Nóó...Nech je už víkend.
-No ale ešte nieje takže je čo? Škola a ja mám prácu.
-No...
-Poďme švihaj misím ťa ešte zaviesť! A nemam toľko času.
-Ok veď už idem... Keď som už bola umytá aj oblečená:
-Valentína desiatu máš v taške?
-Mám.
-Ok môžme ísť či?
-Áno môžme a kde je oco?
-Ok on ešte spí čo si zabudla že prišiel z roboti včera večer že mat tíždňovku?
-Jáj už som aj zabudla...
Keď sme už boli v aute a mama ma viezla do školy cestov sa ma pítala:
-A čo už sisi našla aj dáku kamarátku či kamaráta?
-Nóó...Našla "kamarátku".
-Aha to je tá čo si bola u nej v čera?
-No...
Ale mama ako kedy ma poznala až tak dobre že zistila že klamem...
-Ti si nebola včera u kamarátky že?
Chvílu som bola ticho lebo som nevedela čo mám povedať...
Ale napokon som jej povedala pravdu...
-Áno nebola bola som u kamaráta ako si vedela že som nóó klamala...
-Áno nebola bola som u kamaráta ako si vedela že som nóó klamala...
-Si moja dcéra poznám ťa lepšie ako kohokoľvek iného!
-Aha prepáč že som ti klamala ale nevrav to ocinovi vieš aký je hneď by chcel vedieť čo je zač, aký je a koľko mám rokov a čo sme robily...
-Aha prepáč že som ti klamala ale nevrav to ocinovi vieš aký je hneď by chcel vedieť čo je zač, aký je a koľko mám rokov a čo sme robily...
Zasmiala sa a: -Ok neboj sa nepoviem ale nikdy mi už neklam ani ocinovi! Ok? Aj keď teraz to bola vínimka!
-Ok! Sľubujem.
Keď už som vistupovala pred školov.
-Dávaj na seba pozor po škole príde poteba ocino ok?
-Neboj ok čaw.
-Neboj ok čaw.
-Ahoj.
Potom som smerovala do triedy a v tom mi zvoní mobil... Zase neznáme pomislela som si že je to možno Boris a tak som zdvihla:
-Haló?
-Ahoj Valentína to som ja Boris!
-Ahoj čo potrebuješ?
-Haló? Ozvala som sa.
-Haló? Ozvala som sa.
-Ahoj Valentína to som ja Boris.
-Ahoj. Čo potrebuješ?
-Je mi veľmi zle! Nemohla by si prosím hneď prísť ku mne?
Bol to šok! Nevedela som čo mám urobiť! Či utekať k nemu domov alebo ísť do školy! No vybrala som si ísť do školy lebo keby rodičia zistily že som nebola v škole tak by mi daly nieže zaracha na 1 mesiac ale na celý svoj život! A zvlášť oco...
A tak som mu povedala: -No rada by som ale ako ti je zle? Viaš nemôžem ísť k tebe musím ísť do školy pochop prepáč ale po škole rada prídem! Ale teraz nemôžem keby to rodičia zistily že som nebola v škole tak by mi dali vezenie na doživotie!
Prepáč...Ale po škole som tam.
-Valentína prosím príc teraz...
-Potom pá... Píp píp a zložila som viem! Zachovala som sa hnusne ale musela som najme v svojom záujme a naviše má babku snáď sa o neho postará... Pomyslela som si v dochu.
Keď som bola už v triede.
Ani ho vlastne nepoznám a ani neviem prečo a s čoho mu bolo zle ale počkať! Môžem sa spítať jeho kamaráta Maroša...Pomyslela som si. A tak som ho chcela nájsť ale v triede nebol... Bolo to zvláštne ale možno si napokon zavolal k sebe Maroša kto via...
Keď už začala hodina a Maroš neprišiel čakala som že ešte príde a vihovorísa že zaspal ale neprešiel..
Cez celú školu čo som presedela som stále myslela na Borisa ako sa asi cíti a či sa na mňa nenahneval...
Po pred poslednou hodinou prišiel Maroš:
Po pred poslednou hodinou prišiel Maroš:
-Dobrí deň. Prišiel som si po úlohy a Boros je tiež chorí a tak som si prišiel po úlohy aj jemu.
-Ahoj Maroš jasné môžeš len dačo nadiktujem.
Bolo to divné lebo, sa pozeral namňa ako keby ma poznal...
-Tak žiaci nezabudnite ten projekt z Biológie na utorok.
Vravela učiteľka. Keď dohovorila a ja som sa pobalila, a viložila stoličku Maroš stál predomnou.
-Ahoj ehm.. Prepáč to som ja Maroš teší ma mi sa ešte oficiálne nepoznáme ja som Maroš Borisov najlepší kamoš dala by si mi aj jemu úlohy prosím ťa? A usmial sa.
-Ahoj teší aj mňa no jasné dám ale myslela som si že mu ich zanesiem ja ale tak keď teba požiadal ok aspoň ho pôjdem pozrieť domov...
-Diky no ale nemala by si ho ísť kuknúť vieš je mu dosť zle ale on sa s toho dostane...
-Aha no ale neboj ja ho rada pozriem...A nevieš čo mu je?
-Nóó ako som už povedal je mu dosť zle leží doma v postely asi prechladol keď sme boli v čera vonku viešvečer je už predsa chladnejšie...
-No to je pravda. Pôjdem ho aspoň pozrieť.
-Ale to nemusíš vieš teraz račej nie keď mu je tak nevoľno...
Ale bolo to divné ako ma odhovára a presviedča aby som nešla k nemu a tak som mu povedala:
-Oú..Aha no tak to račej nepojdem keď vravíš že mu je tak zle...
-Ok tak dík ahoj.
-Zamálo aj nabudúce ahoj.
-Ahoj.
Ale nedalo mi to a tak som sa ho na poslednú chvílu sa ho spítala: -A ti ideš k Borisovi?
-Ehm... Nó áno.
-Aha tak ho pozdrav.
-Ok čav.
-Ahoj.
Ale bola som zvedavá kde ide a tak som sa rozhodla ho sledovať lebo mi to bolo veľmi zvláštne...
A tak ako išiel tak nešiel vôbec k Borisovi ale úplne iným smerom.
Keď išiel skoro ma zbadal! Ale našťastie nie. Ako som ho tak sledovala tak sme sa dostali do niakej starej budovi ktorá ledva stála a bola od mesta taká vzdialená taká opustená staré búda.
Ale boli tam okná a keď som sa potichu dostala k oknu keď som sa pozrela prišlo mi zle! Od si tam pichal drogy a jednu dávku si strčil do vrecka čo ak to chce podstrčiť Borisovi?!! Veľmi som sa zlakla!
Rýchlo som to odfotila na mobil aby mi veril! A utekala k Borisovi tak rýchlo ako som vedela! Skvôr než ho navštívi Maroš!
Rýchlo som to odfotila na mobil aby mi veril! A utekala k Borisovi tak rýchlo ako som vedela! Skvôr než ho navštívi Maroš!
Pokračovanie na budúce :).
Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)



Super :) Teším sa na ďalšiu časť :)