close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Březen 2012

10. Vyzvedanie

31. března 2012 v 17:52 Kapitoly
Keď som už bola doma. -Ahoj mamí už som doma!
-Ahoj! Tak aká bola noc u Borisa!?
-Hahaha mami. Musím sa učiť ešte...
-Ok a to mi ani nepovieš ako bolo?!
-Super!
-Ok budeš večerať?
-Nie jedla som u Borisa.
-Hm...A čo takého dobrého si u neho jedla?!
Z prekvapením sa objavil oco.
-Oci? Jéé ti si už doma? Ahoj.
-Ahoj.
Objala som ho.
-Tak ja sa idem učiť keby dačo som v izbe.
Čakala som že sa budú hnevať a že mi tovie či nedajú aj zaracha...
Ale zobrali to v pohode. A to bolo super!
Keď som sa doučila išla som na FB.Bol tam aj Boris a tak sme si písali.
-Ahoj. Tak čo mama sa nehnevala že si u mňa spala?
-Čav. Nie nehnevala aj oco je už doma...
-Aha a ten sa nehneval?
-Nie. Myslela som si že sa nahnevajú ale zobrali to v pohode a to je super!
-Tak to som rád.
-Aj ja.
-Nešla by si von?
-Kedy?
-Teraz?
-Super budem rada ale budem sa musieť spítať mami či nepotrebuje z niečím pomôcť vieš preca má toho dosť...
-Ok.
-Ok tak čakaj idem sa spýtať.
-Ok čakám.
Keď som prišla do kuchyni.
-Mami?
-Ano?
-Pôjdem von.. A chcem sa ťa pred tím spítať či nepotrebuješ z niečím pomôcť.
-Nie nepotrebujem ale chcem vedieť, prečo mi nechceš povedať čo ste v čera robili?!
-Ok. Mami! "Nebuť zvedavá budeš rýchlo stará!"
Zasmiala sa.
-No dobre dobre...
-Kukali sme film ale viac ti nepoviem!
Zase sa zasmiala. -No dobre ti tajnostkárka...
-Hahaha.
Keď som prišla do izby.
-Môžem tak prídi.
-Ok o 15min. som u teba.
-Ok ahoj.
-Pá.
Potom som vypla PC, obliekla som sa a čakám na Borisa.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa páči môžte


Ďakujem :).
Bajušik ;)

9. Šokujúce ráno

29. března 2012 v 20:41 Kapitoly
Ráno som sa prebudila a zistila som že som spala u Borisa myslela som že snívam! Ale bola to realita a tak som z prekvapením ležala na gauči prikritá dekov a Boris? Nebol v izbe. A tak kričím Boris? Ale nič... Bolo ticho ako v hrobe. Ani len jedno zašuchotanie.
A tak som vstala z gauča, a išla som sa pozrieť potichu do kuchine a ako som tak potichu išla, na kuchini z poprivretích dverý počuť Borisa a jeho babku sa rozprávať... Chvílu som počúvala o čom sa rozprávajú.
-Tak čo ste včera večer kukali?
-Titanic prečo sa pýtaš?
-Len tak že či ste sa nenudili...
-Neboj babka z Valentínou nieje nikdy nuda, je proste super a je premňa veľmi dôležitá či už ako kamarátka alebo priatelka. Pri nej som sám sebov, a veľmi jú lúbim len neviem či aj ona mňa tak ako ja ju ači preňu ja tak veľa znamenám ako aj ona pre mňa...
-Neboj ak ťa má rada a aj ona ťa lúbi tak čas ukáže viac a aj to že či je to tá pravá. A aj spolu chodíte?
-Áno ale keď som jej navrhoval chodenie tak najprv nechcela ale napokon povedala že áno. Ale vravela to tak ako keby to robila nasilu a práve to ma prápi že či vlastne ma má aj ona tak veľmi rada ako ja ju.
-Tak vieš čo sprav?
-Čo?
-Pošli jej kvety z pozvaním na rande do kina čo ti nato?
-Super nápad babka idem sa pozrieť či ešte spí.
-Dobre.
A rýchlo som si lahla a tvárila sa že spím a že som "nič nepočula".
-Valentína? Si hore?
A pobozkal ma.
Ja som sa "akože" preberala.
-Dobré ráno Boris.
-Dobré ráno Valentína.
-Boris koľko je prosím ťa hodín?
-Pol desiatej.
-Bože ja som tu, to som tu aj spala a ako sa to stalo a akoto že si nič nepametám!?
-Nóó kukali sme Titanic a potom si zaspala a ja som ti dal pod hlavu vankúš a zakril ťa dekov a spala si až doteraz. Poď hore babka ti pripravila teplý bilinkoví čaj a bábovku.
-Aha to nemusela no čo už keď to už pripravila. Boris?
-Ano?
-Ďakujem ti usmiala som sa. A pobozkala som ho.
-Nemáš zač. Usmial sa, zobral ma za ruku a išli sme do kuchine.
-Dobré ráno teta ďakujem za raňajky to ste nemusela.
-Nemáš zač nch ti chutí.
-Ďakujem.
Až potom mi došlo že čo asi mama nato oco našťastie nieje doma je na služobke. Ale čo nato mama že som tu spala!?
Potom som sa rýchlo pozrela na mobil mala som 5 zmeškaních hovorov od mami a 1 sms ešte od mami.
Kde mi napísala: -Ak u neho teda budeš spať, pochpím to len neurob žiadnu chybu ktorú by si neskvôr mohla lutovať.
Mama.
-Čo písali ti rodičia?
-Éhm áno mama,
-Aha vadí im že si tu prespala?
-Nie neboj je to ok!
Potom podvečer keď som už prišla domov.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

8. Keby sa dal zastaviť čas

26. března 2012 v 20:14 Kapitoly
Ako tak dni plinuli a ja som vedela že sa plíži konieč roka a potom letné prázdniny 2 mesiace a potom už stredná škola...
Vedela som že keď skončím základnú školu, a potom už stredná tak sa naše cesty z Borisom rozídu...
A možno nie ale ja si myslím že áno... Ale ja si tieto letné prázdniny čo prídu chcem s ním užiť naplno!
Tíždeň po oficiálnom chodení.
-Ahoj Valentína!
-Ahoj Boris!
-Ako sa máš?
-Ja? Super a čo ty?
-Pohoda. Chcel som sa ťa spýtať nechcela by si dnes ísť ku mne dnes spať?
Vieš spravili by sme si super večer TV možno niaký hororoví film alebo romantický... Čo ti nato? A naviše babka ťa rada uvidí.
Tak čo ti nato?
-No dobre ale len k voli tvojej babke!
Zasmial sa. -Ok.
Pred tým než prišiel Boris.
-Mami?
-Ano? Môžem takto ísť?
-Si krásna!
-Ďakujem.
-A budeš tam aj spať? Pýta sa mama zvedavím hlasom.
-Nie mami.
-Aha.
-No.
-Ok a keby príde?
Ani som nestihla dopovedať... -Za tak teraz mami.
Cŕŕn...
-Halo?
-To som ja Boris.
-Ahoj no poď hore!
Keď prišiel hore a zbadal ma v šatách.
-Vav! Si krásna! Ale...
-Ale?
-Vieš ja som oblečený ako v športovom a ti v takom ako na niaku večeru cítim sa trápne...
-To je v pohode idem sa prezliecť poď zatial dnu.
-Ale nie nemusíš veď môžeš ísť aj takto či?!
-Nie stejne nemám rada šaty..Vieš som športoví tip...
-Nápodobne ok čakám tu.
Keď som sa už prezliekla.
-Ok môžme ísť či?
-Jasné dovidenia.
-Ahoj mami.
-Ahoj a užitesi večer.
-Jasné ahoj.
Keď sme boli už u Borisa.
-Ahoj babka už sme tu.
-Dobrí večer!
-Ahojte. Borisko pripravila som vám v izbe máte obložené chlebíčky a také keksíky a na pitie colu alebo džús vyberte si načo máte chuť.
-Ďakujeme ale to ste nemusela!
-Zamálo.
-Ďakujeme babka.
-Zamálo ak vám nevadí idem si už lahnúť som dosť unavená. A ak by si tu náhodov aj spala, tak na gauči máš potom deku.
-Ďakujem ale spať to určite nie!
Usmiala sa.
-Jasné babka pomôžem ti si lahnúť.
Keď jej už pomohol si lahnúť tak sa ma pýta.
-Tak čo ideme teda robiť?
-Ja neviem.
-Vyber si ti ti si návšteva napr. niaka hra, dvd alebo TV čo len chceš.
-Tak to dvd?
-Ok len si vyber film.
-Ok čo máme na výber?
-Tak pripravil som napr. Titanic, Twilight saga 4, Fandastická štvorka 2?
-Ehm tak napr. Titanic?
-Ok.
Keď ho pustil, sadli sme si na gauč čo má v izbe a Boris vedľa mňa. -Dáš si obložené chlebíčky?
-Aby som tvoju babku neohrdla tak si zo slušnosti dám.
-Ok a na pitie? Colu alebo džús?
-Džús.
-Ok.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

7. Návrh a návrat

23. března 2012 v 20:10 Kapitoly
Po dvoch mesiacoch.
Tak dnes má Boris prísť domov som zvedavá na výsledok toho liečenia.
Cŕŕn... -Idem otvoriť!
-Ahoj!
-Čav Boris silno sme sa objaly a pozvala somho dnu.
-Tak som už tu!
-Super dáš si niečo na pitie alebo jedenie?
-Nie diky v autobuse som jedol...
-Aha.
-Ďakujem Valentína! Hlavne tebe!
-Začo?
-To ti si mi pomohla ukázať správnu testu!
-To nie len ja ale aj ti sám hlavne!
-Aj to ale aj ti si mi dosť pomohla! Aj tvoji rodičia.
-Nemáš začo... Ozaj čo nato babka?
-Že je super že už som doma a že je rada že som z toho von!
-Aj ja! Pousmiala som sa.
Potom prišla mama a oco.
-Dobrí deň!
-Ahoj Borisko. Tak čo zdraví?
-Ano! Ako ryba!
Zasmialy sme sa.
-Ďakujem vám že kím som bol preč tak ste na babku dali pozor a brali ju k lekárovi.
-Ale to je maličkosť hlavne že si zdraví!
-Veru! Ozvala som sa ja.
-Tak poď nech ťa obímeme!
A on moju mamu a otca objal ako malé dieťa čo túži po rodičoch ale nemôže ich mať...
Až mi skoro slzy višli.
-Ďakujem vám! Vraví Boris.
-Nemáš zač! Mama sa len usmiala.
A v tom ja. -Tak čo ideme robiť ?
-Poďme sa prejsť do parku. Navrhol Boris s úsmevom na tvári.
-Ok. Mami ideme sa prejsť ok?
-Ok dajte si pozor a drž sa Boris!
-Ďakujem a budem!
-Keby dačo mami volám!
-Ok. Daj si pozor.
-Ok pá.
-Pa.
Vonku. -Tak čo ideme do toho parku?
-Ok. Povedala som a išli sme ako tak ideme rozprávame sa.
-Tak ako bolo?! Tam...Čo si cítil?!
-No dosť absťáky ale inak potom už v poho až na posledný týždeň ma bolela hlava ale to bolo zo stresu lebo sa bojím že zase tomu podľahnem, ale lekári tam vraveli že už aj keby som chcel nemôžem!
-Aha to je dobre!
-Sadneme si Valentína?
-Jasné. A usmiala som sa.
-Vieš dlho som nad tým rozmíšlal ale nevedel som či to cítiš aj ti ale já...Já... Já..
-Ano ti čo? Zvedavo sa pýtam aj keď som vedela načo naráža. Viem že ho milujem.
-Nechceš somnov chodiť?
-Bola som šokovaná bol to ako splnený sen! Ale chvílu som váhala.
-Nóóó...Spýtam sa ťa to ti ma miluješ Boris?
-Ani si nevieš predstaviť ako a ty mňa?
Chvíla ticha... Chcela som mu povedať áno! Ale povedala som mu že ho mám rada iba ako kamaráta!
-No vieš Boris ja ťa mám rada len ako kamaráta...
-Ale ja viem že ku mne niečo cítiš!
-Ako to môžeš vedieť? Zvedavo sa pýtam.
-Lebo prečo by si mi inak pomáhala a prečo by ti na mne záležalo!??
-Lebo ťa mám rada!
-Povedz že ma lúbiš!
Až napokon som mu povedala pravdu.
-Áno aj ja ťa už dlhší čas lúbim.
Ja som to vedel od šťastia ma pobozkal ja som povedala ÁNO a od toho dňa chodíme spolu.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

6. Klamstvo?

22. března 2012 v 20:34 Kapitoly
Na druhý deň keď som prišla do školy, prišiel ku mne a silno ma objal.
Nechápala som prečo a pýtam sa ho: -Boris je ti niečo?!
-Já... ja som v tom zase...
-Počkaj ako to! Čo?!!!?! Ako veď si bol na liečení! Alebo nebol?
-Áno bol ale v čera keď som bol vonku s Jassicov som stretol Maroša a on ma akosi nahovoril...
-Čo?! A ti si sa dal?
-Je ťažké povedať nie keď niesi ani len mesiac doma z liečenia! A je to ťažké keď si bol/a pred tým na tom veľmy závislá!
-Áno ale ti si mal odmietnuť! Ale teraz je to už stejne jedno!..
-No ale čo teraz?!
-Ja ja neviem Boris myslim že by si mal isť znova na liečenie... A čo Jessica nato?!
-Rozišli sme sa...
-A to zas prečo?!
-Keď sbadala že som to prijal a neodmietol tak mi dala facku a povedala že je koniec a že už mi viac nikdy nepomôže!
-Dobre spravila!
-To myslis vážne?
-Čo!? A čo si čakal že poviem!?
-Myslel som že povieš že ťa to mrzí...
-Boris jasné že ma to mrzí ale pochop tešila som sa že konečne si už zdraví a zrazu BUM!
A si tam kde si aj bol!
-Poznám ako sa s toho dostať úplne!
-Ako?
-Čítal som o tom na nete že je takzvaná terapia za ktorú si zaplatíš a viliečia ťa tam za 2 mesiace ale asi je to blbosť...
-Aha ale za pokus by to stálo! Ale kolko sa zato platí?
-Neviem ale myslim že dosť.
-Ok tak by si tam mohol ísť či nie?
-Vlastne aj áno ale čo povie učiteľka zase triede?!
-O to sa už neboj!
-Ok.
Hneď o týždeň ho babka objednala a išiel akurát dnes. Tiede sme povedali že išiel na 2 mesiace k zdialenej rodine do Francúzka. Uverili tomu.
Len dúfam že keď príde tak dokáže odolať! A bude už zdraví úplne!
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

5. O pol roka neskvôr

18. března 2012 v 19:29 Kapitoly
Prešiel pol rok je to dlhý čas čo som nevidela Borisa ale boli sme v kontakte síce nie dakom ale aspoň sme si sem tam zavolali a napisali sms.
Dnes má prísť už domov. Mama už porodila mám sestru volá sa Sabína.
Má jeden mesiac. Je rozkošná krásna, a zlatá. Veď ktoré malé dieťa nieje zlaté krásne a mile a hlavne také nevinné každé je také zlaté.
Tak zachvílu príde triedna sa ma aj pýtala ako sa má ja že dobre...
Chcem mu povedať ako sa má a že mi veľmi chýbal!...
No keď priišiel do triedy tak ho všatci privítali či už kamaráti alebo kamarátky.. Nechápala som prišiel s dákov babov ale pomyslela som si že je to možno dáka príbuzná... Potom prišiel pri mňa silno ma objal a: -Ahoj Valentína chíbala si mi!
-Ahoj! Som šťastná že si už ok! A chíbal si mi mám ťa rada!
-Aj ty mne!
Potom sme si sadli a vravím: -Tak ako si to zvládal?!
-No zo začiatku som mával dosť časté absťáky ale potom mi to dievča čo čaká na mňa mi veľmi pomohla! Prežívala to čo ja...A ona mi s tým pomohla... Volá sa Jessica.
-Aha to som rada!
A v tedy začal opisovať aká je úžasná... A to ma začalo dosť bolieť. A dokonca jej navrhol chodenie s polu a ona to prijala... A on mi tvrdil že ma lúbi boli to len vimislené skolá...A ja som si myslela že ten celý pol rok myslel na mňa zatial čo ja na jeho áno on nie... Ale ja som mu nedala ani len na javo že ho veľmi lúbim a že mi to vadí že si našiel inú.. Ale realita bola iná ale nevedela som mu to skratka povedať chcela som aby bol šťastný aj keď niesom to ja...
-Ozaj dozvedel som sa že máš nového súrodenca je to pravda?
-Ou...Áno volá sa Sabína má 1 mesiac.
-Aha tak gratulujem k novéj sestre.
-Diky.
-Nešli by sme sa dnes po škole prejsť dakde čo ti nato?
-Vieš.. Nóó rád by som ale dohodol som sa s Jassicov že pojdeme von..Takže sorry ale inokedy ok?
-V pohode...Ale v nútri som cítila dačo iné...
Po škole som zavolala ocovi, prišiel po mňa potom keď som bola doma som sa naučila zvoní mi mobil: -Haló?
-Ahoj Valentína to som ja Boris.
-Ahoj čo potrebuješ?
-Ja len tak šla by si von?
-Aha prepáč dnes nie som dáka akási nesvola mala som dosť pestrí deň ak tak možno inokedy.
-Aha tak nič zajtra v škole dobrú noc pa.
-Ok ahoj.
Zvláštne...
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa páči môžte


Ďakujem :).
Bajušik ;)

4. Ospravedlnenie 2. časť

14. března 2012 v 20:12 Kapitoly
-Ide ide, to na mňa! Potrebujem to!
Nevedela som čo mám robiť a tak sa ho pýtam: -Kde kde, to máš!?
-Maroš mi mi, to dáva!
-Bože ako sa trasieš! Poď si lahnúť!
-Musím mu mu, zavolať!
-Nie! Spraví ti to horšie!
No keď si lahol bolo to ešte horšie!...
A tak, som mu dala napokon mobil aby zavolal Marošovi!
Keď už volal...
-Halo kamo potrebujem to!...
-Jasne hneď som tam!
O chvílu zvoní cŕŕn..
-Než do do kúpelny hneď a zamkni sa nemôže ťa vidieť!
-Ok idem! Račej som šla...
Ochvílu keď už odišiel vibehla som z izby vravela som mu nedávaj si to!
-Ale ja musím!
Snažila som sa to vitrhnúť z ruky!
-Nechaj ma!
-Až som mu to napokon vytrhla z ruky!
No on by ma asi aj mneň zbil!
Napadlo ma to že keď som bola minule ja taká nahnevaná naneho a on ma v tedy nečakane pobozkal a ja som sa upokojila... Vidieť že láska je silná zbrať a mocná vec!...
A tak som ho aj ja nečakane pobozkala. Zrejme to nečakala...
Potom ako keby ho niečo ukludnilo ako niaký vipínač...
Sadol si na postel a vravel si dookola: -Bože ja ju ohrozujem..
Pýtam sa ho: -V čom a sčím ma ohrozuješ!?
-Tím že to vieš a keby to Maroš zistil tak by mňa a teba chcel zlikvidovať!
-Ale keď by si s tím prestal tak by ťa nemusel!
-Ale ja s tím nedokážem prestať nejde to! Už to konečte pochop!
-Tak sa dáš liečiť!
-Nie! Nikdy!
-Prečo!?
-A načo! Keď to beriem je mi fajn! Nič ma netrápy!
-Tak aspoň kvôly mňe!
-Kvôly tebe a prečo by som mal!
-Myslela som...
-Čo?
-Že ma máš rád!?
-To áno... Ale mala by si vedieť že k tebe cítim niečo viac ako je len prietelstvo...
V tedy ma pobozkal zase on...
-V tedy som zistila že ho milujem!
-Milujem ťa povedal...
-Aj ja teba!
Potom mi zvoní mobil...
Cŕŕ... Prepáč to bude oco...
-Halo?
-Ahoj Valentína ja viem je veľa hodín prepáč! Ale skvor sa nedalo...Kde si?
-Ahoj to je v pohode oci už idem čakaj zachvílu som tam.
-Ok čakam pred školov.
Potom sme sa rozlúčily bozkom a nežním objatím, odprevadil ma skoro pred školu... -Tak ahoj zajtra.
-Ahoj a Boris ak to potrebuješ dnes si to daj ale zajtra zavolaj nato liečenie môžeš ísť hneď od zajtra ok?
-Ok. Lúbim ťa ak sa dlhšie neuvidíme tak vieš kde budem...
-Budem ťa čakať Boris ahoj.
-Ahoj.
Keď už som bola v aute. -Ahoj oci.
-Ahoj Valentína nedalo sa skvor ale boli sme s maminov u lekára potvrdili jej že je tehotná!
-Čo? To je super budem mať súrodenca super! Veľmi ma to potešilo!
Keď sme prišli domov mamu som viobímala a dala jej veľkú pusu! Ocinovi tiež a mama spravila super večeru! Po večeri som bola ešte na FB a písala som si s Barisom:
-Ahoj Valentína od zajtra nastupujem nato liečenie! Babke som sa priznal a povedala to aj triednej! Vie to len ti babka a triedna učitelka! Prosím nikomu to nehovor učitelka povie všetkím žiekom že som išiel na leičenie z chrbticov ako kricí manévir aby si vedela. Lúbim ťa uvidíme sa neviem koľko...Budeš mi chíbať ale robím to hlavne pre teba!
Odpísala som mu. -Ja viem, aj ja ťa lúbim a mám rada! Budem mať súrodenca!
-Gratulujem! Čo by si chcela mať brata či sestru?
-Sestru.
-Aha ok tak ja idem kukať tv a potom s babkov si pôjdeme lahnúť lebo je unavená a ja tiež tak dobrú noc a lúbim ťa.
-Aha pozdrav ju aj ja teba ahoj dobrú noc.
Potom som si robila úlohy a čítala knihu večer som sa navečerala čítala som si knihu a potom posteľ dobrú noc.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

4. Ospravedlnenie

14. března 2012 v 13:28 Kapitoly
Na druhý deň bol úplne iný...Milý, vtipný... Cez jednu prestávku prišiel za mnou a ospravedlnil sa mi. Ja som ho samozrejme ignorovala lebo som bola stále naňho nahnevaná!...Aj keď v tedy sme si povedali prepáč, ale to nebolo také úprimné...
Potom zazvonilo na hodinu. Maji sme hodinu dejepisu učiteľka išla skúšať.
-Tak chcel by ísť niekto dobrovoľne?
Ale nikto ani len ruku nezdvihol ani jeden žiak.
-Nikdo? Ok tak si vivolám ja...A bude tóó. Ehm Valentína! No poď.
-Bolo to hrozné! Učiteľka sa ma začala pítať ale ja som bola ako vigomovaná!
Keď som sa postavila pred tabulu, nemohla som sa ani len sústrediť lebo Boris sa namňa kukal v jednom kuse až mi to liezlo na nervi a škeril sa! Zo všetkého si robil dobrí deň! A ja takých ludí nenávidim!
A potom učiteľka vraví:
-No nič choj si sadnúť máš 5!
-Ale ja...V tom mi vstúpila do reči.
-Ticho nevedela si ani len jednu odpoveď tak si prosím sadni bez otáziek ale, prečo, ja?!...
A po tichu som si sadla.
Potom mi hodil lístok do hlavi!
Ja som sa na neho pozrela! On sa škeril zase!...
A tak som si ten lístok prečítala: -Čav Valentína! Išlo ti to super!
A to ma naštvalo! Aleže riadne! V tom zvonček.
Cŕŕn... -Máte prestávku dovidenia žiaci.
-Dovidenia. Odzdravila celá trieda
Bola som taká nahnevaná že som išla za Borisom a pítam sa ho! -Musíš sa na mňa kukať celé hodiny?!
Odpovedal z vísmechom v tvári: -Prepáč ale nato mám oči!?
-Áno ale nie na kukať sa na mňa celú hodinu! Mesto toho vismievania a chechtania a pozerania sa na mňa, by si sa mal dať liečiť!
-Áno ale ja sa nemám načo ísť sa dať liečiť! A zasmial sa.
To ma už naštvalo aleže riadne a v tom som mu dala facku! Celá trieda kukala na nás a oni že: -Oóóó.. Ale mu dala!?
Myslely mňa že ako som mu dala! A zvíšením hlasom som mu povedala: -Chúďa tvoja babka! Som zvedavá či si jej to povedal!
Od hlasním hlasom povedal celéj triede: -Nenechajte sa rušiť!
Potom keď sa každí už nekukal mne tichim hlasom vraví: -Zaprvé čo teba do toho či som to babke povedal!
Zadruhé to čo si mi spravila teraz strápnila a ešte tá facka to si ešte viriešime! A za tretie moja babka je šťastná akého má vnuka!
-Teším sa Boris nie vlastne počkaj som zvedavá, čo mi povieš zajtra keď ti to bude chíbať!!!
-Určite ti nič nepoviem čo by som mal!
-Som zvedavá! A keď už sme pritom to ospravedlnenie neprímam!
-Fajn!
-Fajn!
Už po škole...Volám ocovi.
-Ahoj oci kde si? Už škola skončila čakám ťa.
-Ahoj Valentína už som na ceste
-Ok a za koľko si asi tak tu?
-Za dákich 15min. Ok?
-Aha ok čakám pred školov pa.
-Ok ahoj.
Medzitím čo čakám prišiel za mnov Boris.
-Ahoj Valentína počuj asi mi to neprepáčiš čo som ti povedal, ale čo sa stalo včera u mňa doma to bola pravda.
Prišlo mi do revu a so slzamy v očiach som sa otočila k nemu a vravím: -Prepáč Boris ale pochop rada by som ti to odpustila ale skrátka ti neverím už ani jedno slovo a nemám byť už s tebov záujem ani len byť kamarátka!
Cŕŕn..
-Ano oci?
-Prepáč Valentína ale musím ísť domov mamine je zle potom ti zavolám zatial choj k tej kamarátke ok?
-Aha dobre ahoj zatial oci.
-Pa.
Počul som Valentína prosím poď ku mne je doma aj babka rada ťa bude vidieť... A chitil ma zaruku.
-Nie! Alebo dobre pod jednou podmienkov!
-Ok akou?
-Odpovedz mi pravdu priznal si sa už babke o tom?
-Nie.
-A prečo si jej to nepovedal?
-Bál som sa!
-Tak jej to povieme teraz!
-Prosím nie! Nemôžeš jej to povedať!
-Donútil si ma!
-Čo chceš zato aby si jej to nepovedala!?
-Aby si s tým prestal!
-Ale to neni také lahké!
-Poďme k tebe keď si tak veľmi chcel!
-Ale slúb že jej to nepovieš!
-Ešte uvidím!
-Ok.
-Ok poďme.
Keď sme už boli u neho kričí na babku:
-Ahoj babka už som doma je tu aj Valentína!
Ale bolo ticho...
-Haló? Babka?
Poď ďalej idem sa pozrieť zrejme leží v posteli...
-Ahoj babka už som doma ja Boris prišla aj Valentína čo ti robíš tu tak sama?!
Neverila som ale zistila som to až teraz že ja som mu dokázala odpustiť behom 15minút! Neviem čím to je bola som sama zo seba prekvapená!
-Poď Valentína ďalej.
Pozdravila som sa: -Dobrí deň.
-Ahoj Valentínka. Borisko prosím ťa zakri ma je mi zima...
-Jasné baby.
A ako si tak Boriskova babka ľahla pozrela sa na mňa a píta sa: -Kto si?
Nechápala som veď pred chvílou sa mi pozdravila a teraz nevie kto som?
-Babka to je tá kamarátka Valentína!
-Aha ahoj Valentína.
-Dobrí deň.
-Borisko budem odichovat dobre?
-Dobre neháme ťa.
Zavrel jej dvere na izbe.
-Prepáč je mi to nepríjemné sa ťa to pýtať ale tvoja babka má sklerózu?
-Áno..A má pritom veľké problémi z cukrovkov...
-Aha..To ma mrzí a akoto len povedať no ti si kvoly tomu začal z drogamy?!?
-Áno preto lebo jej nemam ako pomôcť a mňa to trápy a tak som sa preto dal minulý rok aj na drogy...A ver ľutujem to do dnes!...
-Ale prečo práve drogy?!
-Nechajme to tak Valentína!
-Nenechám! Trápy ma keď ťa takto vidím!
-Nemáš sa veď prečo by si sa aj mala!?
-Boris keby mi na tebe nezáležalo nebola by som tu teraz s tebov!
-Valentína prepáč ak som ťa niako urazil!
-To nič prepáčenie sa príma ale už mi to nerob dobre?! A hlavne s tím musíš čo najskvor prestať! Dobre?!
A v tom: -Ááá moja hlava!
-Čo čo sa deje Boris!?
Pokračovanie nabudúce :).


Ak sa páči môžte
Ďakujem :).
Bajušik ;)

3. Druhý deň školy 2. časť

13. března 2012 v 19:43 Kapitoly
A tak som utekala k Barisovi! Ako mi len dich a nohy vládaly!
Keď som prišla ta dúfala som že ma Maroš nepredbehol! A tak zvoním:
Cŕŕn...
Ozve sa Borisova babka:
-Prosím?
-Éhm...Dobrí deň to som ja Borisova kamarátka doniesla som mu úlohy ehm...Prepáčte ak ruším ale... A potom mi skočila do reči.
-Ahoj Valentínka to si ti? Aha no poď hore Borisko ťa spomínal že má novú kamarátku pod hore.
-Aha nó dobre ďakujem.. Otvorila mi vchodové dvere a išla som hore...
Keď som višla hore, stála tam Borisova babka...
-Ahoj poď ďalej a usmiala sa.
-Dobrí deň! Prepáčte ak vás virušujem ale doniesla som Borisovi úlohy...
-V poriadku hneď ti ho zavolám...
Borisova babka klope Borisovi na dvere:
-Borisko prepáč ale je tu...
-Babka! Skríkol. Prepáč ale stokrát som ti vravel aby si ma neklopala! Ale ti nie! Je mi zle tak prosím odíť!
-Ale je tu. A zase skríkol!
-Odíť!
Nemohla som to vidržať a v tom som sa ozvala hlasním hlasom ja:
-Prepáč! Ale som to ja kto ťa prišiel pozrieť Valentína!
A v tom ako keby vipol dáky vipínač a ukudnil sa.
-Jéj to si ti prepáč já...Prepáč babka ale je mi zle prepáč...
-To nič len mi to prosím nerob viac... Odpovedala Borisova babka.
-Dobre prepáč.
-Prepáčte ale idem do svojej izby nehám vás. Odpovedala Borisova babka.
-Dobre. Povedal Boris. Nepokojním hlasom.
Keď vošla do izby a zavrela dvere...
Prišiel ku mne a vizeralo to ako keby chcel po mne kričať a bol veľmi unavený a podráždený nechápala som prečo vizeralo ako keby mu dačo chíbalo...
Chvilu sa na mňa kukal ako prilepený ale neskvor vraví.
-Čo tu robíš čakal som niekoho iného ako teba...
-Aha prepáč tak ja račej idem!
-Už je neskoro! Nepustím ťa domov!
-Ako prepáč ale je to na mňe či pôjdem alebo nie! Nemôžeš ma vezniť! Tak si to prosím uvedom a prepáč že sa zaujímam ako sa cítiš niekto iný by si to vážil ale vidím že ti nie! Tak račej idem aby som ti náhodov nevibuchol ako pred chvílou!
Povedala som podráždene!
-Nemôžem ťa pustiť a zvlášť nie teraz!
-Hm...A to mi akože zakazuješ ti hej?!
-Skrátka nepôjdeš a hotovo!
-Hm..Dobrí vtip až nato že sa nikto nesmeje!
Potom keď som sa išla otočiť chitil ma za ruku a strašne mi ju stlačil!
-Au!..Pusť ma! Skríkla som! Ale potichu aby Borisova babka to nepočula!
-Nemôžem ťa pustiť!
-A to akože prečo!?
-Skrátka nemôžem!
-Pusť ma! Idem domov!
Potom ma prehodil cez prece!
-Pusť ma Boris čo blbneš!
Potom sme išly do jeho isby tam ma "položil" na posteľ a zavrel dvere!
Začala som sa báť že čo ide robiť!
Potom si sadol pri mňa a vraví!
-Prepáč ale nemôžem ťa pusitiť domov!
-Ale prečo?!
-Skrátka nemôžem! Skríkol! Zase...
-Dobre ale ukludni sa prosím!
-Nemôžem chýba mi to!
-A le čo ti?! A v tedy mi to došlo! Že on je v tom! Je drogovo závislí!
A Maroš čo si vtedy dával do vrecka tú druhú dávku o bola pre Borisa!
-Už mi to došlo! Skríkla som!
-Čo ti došlo?! Opítal sa podráždene!
A potom som vibuchla ja!
-Už všetko viem! To preto si taký nervózny, podráždený, víbušný lebo ti chýbajú drogy! To preto!
Ostal zarazený! Zrejme si pomyslel s kade to viem! Ale zapieral!
-Čo?! Čo to trepeš!?!
-Zapieraj koľko chceš ale mňa neoklameš a aj vieš prečo mám dvôkaz o áno dobre počuješ! Fotku! Maroša?!
-Čo?!
A ukázala som mu ju!
Ostal sa na mňa dívať a sadol si na postel zo slzami v očiach a kukal sa do blba!
Prišlo mi ho lúto ale vedela som že tak mu neublížim!
Rozhodla som sa mu pomôcť! Neviem síce ako ale pomôžem!
Sadla som si k nemu a vravím:
-Bude to asi chiba ale nedokážem ti až tak ublížiť! Aby som vás nabonzovala aj keď toho debila Maroša áno!
A pred jeho očami som tú fotku vimazala.
Po chvíly:
-Ďakujem! Ďakujem i iná ako som si myslel...
-Aha. No tak ja už idem..
-Nemôžem ťa pustiť Maroš má prísť a keby zistil že si tu tak by ma asi...
-Aha a čo keby zistil že som tu bola tak čo?!
-Išiel by po mne! Lebo o tom vieš a chcel by ma zlikvidovať a teba tiež! A ja nechcem aby sa ti niečo stalo k voli mne!
-Aha a teraz akože čo?!
V tedy ma pobozkal...
Ja som mu to ale nedovolila a tak som mu dala facku!
-Boris čo to robíš!?
Znova sa ma pokúsil pobozkať ale dala som mu ďalšiu facku! Viam som hnusná ale skratka niesom taka baba čo sa nechá len tak bozkávať!
Potom sa naštval a chitil ma za ruku a potiahol ma a dal ma do kúpalne a zamkol nemala som sa ako brániť bol silnejší!
-Prepáč ale ostaň tam slubujem že ťa pustím hneď ako odíde maroš už ide! Tak prosím ťa ostaň tam potichu!?
Bola som v šoku nechápala som prečo bola som tak dlho a nemala som o čase ani páru až keď prišiel Boris a otvoril dvere!
Bola som naštvatá!..
-To čo si o sebe myslíš hm?! Odchádzam!
A dala so mu facku!
-Počkaj počkaj Valentína!
A potom v chodbe keď som sa už obúvala so slzamy v očiach ma nečakane pobozkal!
Nečakala som to...
-Prepáč len som nechcel dostať ťa do nepriemností...
Ale akokeby v mne niečo viplo a povedala som mu v pohode.
-Dobre prepáč aj ti mne tie facky... Ale som naňho stále nahnevaná...
A potom som išla domov.
Pokračovanie nabudúce :).

Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)

3. Druhý deň školy

13. března 2012 v 16:43 Kapitoly
Druhý deň školy. Cŕŕn.. Zase ten sprostí budík!
-No tak Valentína vstávaj!
-Mámíí... Jejda tak sa mi nechce...
-Valentína notak hore šup!
-Nóó...Nech je už víkend.
-No ale ešte nieje takže je čo? Škola a ja mám prácu.
-No...
-Poďme švihaj misím ťa ešte zaviesť! A nemam toľko času.
-Ok veď už idem... Keď som už bola umytá aj oblečená:
-Valentína desiatu máš v taške?
-Mám.
-Ok môžme ísť či?
-Áno môžme a kde je oco?
-Ok on ešte spí čo si zabudla že prišiel z roboti včera večer že mat tíždňovku?
-Jáj už som aj zabudla...
Keď sme už boli v aute a mama ma viezla do školy cestov sa ma pítala:
-A čo už sisi našla aj dáku kamarátku či kamaráta?
-Nóó...Našla "kamarátku".
-Aha to je tá čo si bola u nej v čera?
-No...
Ale mama ako kedy ma poznala až tak dobre že zistila že klamem...
-Ti si nebola včera u kamarátky že?
Chvílu som bola ticho lebo som nevedela čo mám povedať...
Ale napokon som jej povedala pravdu...
-Áno nebola bola som u kamaráta ako si vedela že som nóó klamala...
-Si moja dcéra poznám ťa lepšie ako kohokoľvek iného!
-Aha prepáč že som ti klamala ale nevrav to ocinovi vieš aký je hneď by chcel vedieť čo je zač, aký je a koľko mám rokov a čo sme robily...
Zasmiala sa a: -Ok neboj sa nepoviem ale nikdy mi už neklam ani ocinovi! Ok? Aj keď teraz to bola vínimka!
-Ok! Sľubujem.
Keď už som vistupovala pred školov.
-Dávaj na seba pozor po škole príde poteba ocino ok?
-Neboj ok čaw.
-Ahoj.
Potom som smerovala do triedy a v tom mi zvoní mobil... Zase neznáme pomislela som si že je to možno Boris a tak som zdvihla:
-Haló?
-Ahoj Valentína to som ja Boris!
-Ahoj čo potrebuješ?
-Haló? Ozvala som sa.
-Ahoj Valentína to som ja Boris.
-Ahoj. Čo potrebuješ?
-Je mi veľmi zle! Nemohla by si prosím hneď prísť ku mne?
Bol to šok! Nevedela som čo mám urobiť! Či utekať k nemu domov alebo ísť do školy! No vybrala som si ísť do školy lebo keby rodičia zistily že som nebola v škole tak by mi daly nieže zaracha na 1 mesiac ale na celý svoj život! A zvlášť oco...
A tak som mu povedala: -No rada by som ale ako ti je zle? Viaš nemôžem ísť k tebe musím ísť do školy pochop prepáč ale po škole rada prídem! Ale teraz nemôžem keby to rodičia zistily že som nebola v škole tak by mi dali vezenie na doživotie!
Prepáč...Ale po škole som tam.
-Valentína prosím príc teraz...
-Potom pá... Píp píp a zložila som viem! Zachovala som sa hnusne ale musela som najme v svojom záujme a naviše má babku snáď sa o neho postará... Pomyslela som si v dochu.
Keď som bola už v triede.
Ani ho vlastne nepoznám a ani neviem prečo a s čoho mu bolo zle ale počkať! Môžem sa spítať jeho kamaráta Maroša...Pomyslela som si. A tak som ho chcela nájsť ale v triede nebol... Bolo to zvláštne ale možno si napokon zavolal k sebe Maroša kto via...
Keď už začala hodina a Maroš neprišiel čakala som že ešte príde a vihovorísa že zaspal ale neprešiel..
Cez celú školu čo som presedela som stále myslela na Borisa ako sa asi cíti a či sa na mňa nenahneval...
Po pred poslednou hodinou prišiel Maroš:
-Dobrí deň. Prišiel som si po úlohy a Boros je tiež chorí a tak som si prišiel po úlohy aj jemu.
-Ahoj Maroš jasné môžeš len dačo nadiktujem.
Bolo to divné lebo, sa pozeral namňa ako keby ma poznal...
-Tak žiaci nezabudnite ten projekt z Biológie na utorok.
Vravela učiteľka. Keď dohovorila a ja som sa pobalila, a viložila stoličku Maroš stál predomnou.
-Ahoj ehm.. Prepáč to som ja Maroš teší ma mi sa ešte oficiálne nepoznáme ja som Maroš Borisov najlepší kamoš dala by si mi aj jemu úlohy prosím ťa? A usmial sa.
-Ahoj teší aj mňa no jasné dám ale myslela som si že mu ich zanesiem ja ale tak keď teba požiadal ok aspoň ho pôjdem pozrieť domov...
-Diky no ale nemala by si ho ísť kuknúť vieš je mu dosť zle ale on sa s toho dostane...
-Aha no ale neboj ja ho rada pozriem...A nevieš čo mu je?
-Nóó ako som už povedal je mu dosť zle leží doma v postely asi prechladol keď sme boli v čera vonku viešvečer je už predsa chladnejšie...
-No to je pravda. Pôjdem ho aspoň pozrieť.
-Ale to nemusíš vieš teraz račej nie keď mu je tak nevoľno...
Ale bolo to divné ako ma odhovára a presviedča aby som nešla k nemu a tak som mu povedala:
-Oú..Aha no tak to račej nepojdem keď vravíš že mu je tak zle...
-Ok tak dík ahoj.
-Zamálo aj nabudúce ahoj.
-Ahoj.
Ale nedalo mi to a tak som sa ho na poslednú chvílu sa ho spítala: -A ti ideš k Borisovi?
-Ehm... Nó áno.
-Aha tak ho pozdrav.
-Ok čav.
-Ahoj.
Ale bola som zvedavá kde ide a tak som sa rozhodla ho sledovať lebo mi to bolo veľmi zvláštne...
A tak ako išiel tak nešiel vôbec k Borisovi ale úplne iným smerom.
Keď išiel skoro ma zbadal! Ale našťastie nie. Ako som ho tak sledovala tak sme sa dostali do niakej starej budovi ktorá ledva stála a bola od mesta taká vzdialená taká opustená staré búda.
Ale boli tam okná a keď som sa potichu dostala k oknu keď som sa pozrela prišlo mi zle! Od si tam pichal drogy a jednu dávku si strčil do vrecka čo ak to chce podstrčiť Borisovi?!! Veľmi som sa zlakla!
Rýchlo som to odfotila na mobil aby mi veril! A utekala k Borisovi tak rýchlo ako som vedela! Skvôr než ho navštívi Maroš!
Pokračovanie na budúce :).

Ak sa páči môžte


Ďakujem :).
Bajušik ;)