37. Žeby to bola pravda?
25. září 2012 v 16:18
|
Kapitoly
Bolo mi až do revu. A tak som sa rozhodla urobiť niečo čo by oco od mňa nikdy nečakal... Zavolám do roboty ocovej sekretárke či je v práci. Ak nie je to dosť pravdepodobné že oco podvádza mamu...
Ak nebude rozhodnem sa ho jeden deň sledovať. A tak sa uvidí či mame klamal alebo hovoril pravdu.
A tak som zavolala ocovej sekretárke. -Prosím tu kancelária pána Radoslava Daglesa čo môžeme pre vás urobiť? Odpovedala sekretárka. -Dobrí deň ja som pána Daglesa dobrá kamarátka "Katka" chcela by som sa spýtať je pán Dagles v kancelárií? -Momentálne nie je. -A mohla by som sa opýtať kde by som ho našla? -Momentálne išiel na večeru. Je niekde von ale môžem mu odkázať odkaz od vás.
Vtedy som ostala v šoku! Myslela som že asi ten telefón hodím o stenu! Ale pomyslela som si že možno išiel na večernú pracovne s niakou kolegyňou alebo kolegom... Na druhý deň ráno. -Ahoj oci mohol by si ma dnes zaviesť k Borisovi? -Čo ideš k nemu spať? -Nie, nie, len ideme spolu na kúpalisko tak či by si ma zaviezol k nemu. -Jasné. -Mami, tak ideme ok?
-Dobre dajte si pozor ahoj. -Ahoj. Oco dal mame letný bozk na rozlúčku Sabíne tiež a išli sme. Cestou k Borisovi. -Valentína ja viem že všetko ti zapadá do seba neskoré príchody s roboty časté služobné cesty, sem tam prespávanie v práci ale ja vážne tvoju matku nepodvádzam nikdy by som to nespravil a ani neviem ako jej to napadlo! -Oci, ja viem ale nie som si istá ako si sám povedal áno vyzerá to tak. Ale mne to nehovor to vrav mame... Snaž sa jej povedať alebo naznačiť že to nie je tak... -Snažím ale keď jej to hovorím tak mi neverí... -Tak jej kúp kvety, alebo pošli niekde na večeru alebo jej kúp niaky darček... Niečo čo by ju potešilo a presvedčilo o opaku. -Asi máš pravdu pozvem ju na večeru alebo jej kúpim pekný darček nech vidí ako ju veľmi ľúbim a mám rád. Som rád že mám takú dcéru ako si ty. Iba som sa usmiala. -Ja viem bez mňa by si bol stratený tomu ver, tak ja idem ahoj.
-Daj na seba pozor ahoj. -Budem. A tak som vyšla s auta a išla k Borisovi. Klopem na dvere keď sa však otvoria...
Ak nebude rozhodnem sa ho jeden deň sledovať. A tak sa uvidí či mame klamal alebo hovoril pravdu.
A tak som zavolala ocovej sekretárke. -Prosím tu kancelária pána Radoslava Daglesa čo môžeme pre vás urobiť? Odpovedala sekretárka. -Dobrí deň ja som pána Daglesa dobrá kamarátka "Katka" chcela by som sa spýtať je pán Dagles v kancelárií? -Momentálne nie je. -A mohla by som sa opýtať kde by som ho našla? -Momentálne išiel na večeru. Je niekde von ale môžem mu odkázať odkaz od vás.
Vtedy som ostala v šoku! Myslela som že asi ten telefón hodím o stenu! Ale pomyslela som si že možno išiel na večernú pracovne s niakou kolegyňou alebo kolegom... Na druhý deň ráno. -Ahoj oci mohol by si ma dnes zaviesť k Borisovi? -Čo ideš k nemu spať? -Nie, nie, len ideme spolu na kúpalisko tak či by si ma zaviezol k nemu. -Jasné. -Mami, tak ideme ok?
-Dobre dajte si pozor ahoj. -Ahoj. Oco dal mame letný bozk na rozlúčku Sabíne tiež a išli sme. Cestou k Borisovi. -Valentína ja viem že všetko ti zapadá do seba neskoré príchody s roboty časté služobné cesty, sem tam prespávanie v práci ale ja vážne tvoju matku nepodvádzam nikdy by som to nespravil a ani neviem ako jej to napadlo! -Oci, ja viem ale nie som si istá ako si sám povedal áno vyzerá to tak. Ale mne to nehovor to vrav mame... Snaž sa jej povedať alebo naznačiť že to nie je tak... -Snažím ale keď jej to hovorím tak mi neverí... -Tak jej kúp kvety, alebo pošli niekde na večeru alebo jej kúp niaky darček... Niečo čo by ju potešilo a presvedčilo o opaku. -Asi máš pravdu pozvem ju na večeru alebo jej kúpim pekný darček nech vidí ako ju veľmi ľúbim a mám rád. Som rád že mám takú dcéru ako si ty. Iba som sa usmiala. -Ja viem bez mňa by si bol stratený tomu ver, tak ja idem ahoj.
-Daj na seba pozor ahoj. -Budem. A tak som vyšla s auta a išla k Borisovi. Klopem na dvere keď sa však otvoria...
36. Hádka rodičou
12. září 2012 v 22:00
|
Kapitoly
Keď som prišla domou. Po tichu som otvorila dvere čo ak Sabína náhodou spí aby som ju nezobudila pomyslela som si... Potom som zavrela dvere a vyzula som sa, v tom som počula s kuchyne krik mama kričala do telefónu. -Ako si to predstavuješ že dnes neprídeš až zajtra??! Máš doma dve deti a ženu a mal by si sa nám venovať a nie stále sa len vyhovárať na prácu aspoň jeden deň ani si nepamätám kedy sme spolu naposledy boli na prechádzke!
Rado ale ty vždy vravíš že nám to vynahradíš ale nič preto nerobíš! Spýtam sa ťa to narovinu máš milenku?!! A neklam! Čo trepem??! Ak teda nemáš tak dnes príď domov! Jasné tebe sa nikdy nedá! Tak fajn vieš čo Rado nemá to význam príď si kedy chceš... Ale doma sa vážne porozprávame! Fajn, ahoj.
Bola som zaskočená, úplne som bola v šoku že by oco podvádzal mamu??! Neverím ale keď som sa nad tým tak zamyslela tak by to aj sedelo neskoré príchody domov, samé služobné cesty, spával niekedy aj v práci a niekedy keď mal prísť domov mame zavolal že bude meškať alebo nepríde vôbec... Bola som v šoku, bolo počuť mamu ako plače a Sabíne vraví. -Neboj Sabínka som s tebou tu ak by nás ocko opustil máme ešte Valentínu. Ocko nás asi už nemá rád ale neboj sa spravím všetko preto aby sa to nestalo... Aspoň pre vás aby ste mali otca.
V tom sa otvorili dvere. Porobila som sa ako keby som iba teraz prišla... -Ahoj mami, už som doma... -Bože Valentína ale som sa zlakla nestraš! -Prepáč ale naschvál som išla po tichu myslela som si Sabína spí... -Dobre... -Mami ty si plakala?!? -Nie prečo? -Máš také uplakané oči... -Jáj to nič len mi spadlo dačo do oka... -Aha. Ale bolo jasné že plakala pre niečo iné len ma trápilo ako sa mama trápi pre otca... Musím sa s mamou o tom večer porozprávať... -Mami a kde je ocino? -Dnes asi nepríde je ešte na služobnej ceste...
-Aha. Odvetila som. -A ako bolo na párty? -Super, až na jedného chalana čo sa spil tak že až vracal... -Aha a dúfam že ty si nepila?! -Nie... -dýchni na mňa!? Potom som na mamu dýchla tak čo cítiš niečo??! -Nie... Máš šťastie... -Ja viem... A čo máme na obed?
-Segedín. -Mňam! To si rada dám, a čo Sabína už jej je lepšie?
-Áno už jej je fajn ešte trochu kašle ale inak fajn. Iba som sa usmiala a išla som sa najesť.
V tom prišiel domov oco. -Veronika??? Kričal otec s chodby... -Ahoj oci, mama je v izbe uspáva Sabínu čo tu ty? Mama spomínala že máš prísť až zajtra..
-Áno, ale som prišiel skôr potrebujeme sa vážne porozprávať...
-Aj ja si myslím... -Čo si myslíš?!
-Oci vieš že ťa mám rada ale ak mamu podvádzaš nehovorím že to robíš ale všetko tomu nasvedčuje tak ti to nikdy neodpustím a mňa a Sabínu už nikdy neuvidíš!
-Valentína? Ešte aj ty?! -Áno oci aj ja pretože mama kvôli tebe sa trápi a tebe to je jedno a chodíš si za niakou inou ženou! -Valentína nechaj nás samých. Povedala mama keď vyšla s izby... -Mami chcem byť pri tom. -Povedala som Valentína choď do svojej izby a zatvor dvere. Toto je len medzi rodičmi. A tak som poslúchla a išla do izby a zatvorila dvere ale aj steny majú uši a cez dvere to bolo počuť ešte viac. -Rado, prečo to robíš prečo ničíš rodinu?!
-Veronika vravím ti nemám milenku! -Tak prečo potom tie neskoré príchody domov, spávanie mimo domu v práci hm?! -Vravím ti máme v poslednej dobe veľa práce a pracujem aby som si uživil rodinu a niekedy preto nie som doma lebo som na služobných cestách a spávanie niekedy v práci lebo som tak unavený že zaspím v práci.... Rozumieš Veronika?? A podvádzať by som ťa nikdy nedokázal! Veľmi ťa ľúbil a ty to vieš... -Rado ja ti neverím!
-Fajn tak mi never uvidíme sa zajtra ahoj! Oco buchol dvermi a odišiel, mama sa rozplakala a sadla si na stoličku ja som vyletela s izby ako strela a utekala som za mamou. -Mami, to bude v pohode napi sa vody. Utešovala som ju aj keď som vedela že nič nebude dobré rodičia sa pred tým nikdy takto nehádali boli k sebe milý, úprimný a hlavne sa mali radi!
-Valentína ja už nevládzem... -Mami už sa netráp poď si trochu oddýchnuť ja sa o Sabínu keď vstane postarám. Len sa letno pousmiala dala mi pusu na líce a išla si ľahnúť.
Pokračovanie nabudúce :).
Rado ale ty vždy vravíš že nám to vynahradíš ale nič preto nerobíš! Spýtam sa ťa to narovinu máš milenku?!! A neklam! Čo trepem??! Ak teda nemáš tak dnes príď domov! Jasné tebe sa nikdy nedá! Tak fajn vieš čo Rado nemá to význam príď si kedy chceš... Ale doma sa vážne porozprávame! Fajn, ahoj.
Bola som zaskočená, úplne som bola v šoku že by oco podvádzal mamu??! Neverím ale keď som sa nad tým tak zamyslela tak by to aj sedelo neskoré príchody domov, samé služobné cesty, spával niekedy aj v práci a niekedy keď mal prísť domov mame zavolal že bude meškať alebo nepríde vôbec... Bola som v šoku, bolo počuť mamu ako plače a Sabíne vraví. -Neboj Sabínka som s tebou tu ak by nás ocko opustil máme ešte Valentínu. Ocko nás asi už nemá rád ale neboj sa spravím všetko preto aby sa to nestalo... Aspoň pre vás aby ste mali otca.
V tom sa otvorili dvere. Porobila som sa ako keby som iba teraz prišla... -Ahoj mami, už som doma... -Bože Valentína ale som sa zlakla nestraš! -Prepáč ale naschvál som išla po tichu myslela som si Sabína spí... -Dobre... -Mami ty si plakala?!? -Nie prečo? -Máš také uplakané oči... -Jáj to nič len mi spadlo dačo do oka... -Aha. Ale bolo jasné že plakala pre niečo iné len ma trápilo ako sa mama trápi pre otca... Musím sa s mamou o tom večer porozprávať... -Mami a kde je ocino? -Dnes asi nepríde je ešte na služobnej ceste...
-Aha. Odvetila som. -A ako bolo na párty? -Super, až na jedného chalana čo sa spil tak že až vracal... -Aha a dúfam že ty si nepila?! -Nie... -dýchni na mňa!? Potom som na mamu dýchla tak čo cítiš niečo??! -Nie... Máš šťastie... -Ja viem... A čo máme na obed?
-Segedín. -Mňam! To si rada dám, a čo Sabína už jej je lepšie?
-Áno už jej je fajn ešte trochu kašle ale inak fajn. Iba som sa usmiala a išla som sa najesť.
V tom prišiel domov oco. -Veronika??? Kričal otec s chodby... -Ahoj oci, mama je v izbe uspáva Sabínu čo tu ty? Mama spomínala že máš prísť až zajtra..
-Áno, ale som prišiel skôr potrebujeme sa vážne porozprávať...
-Aj ja si myslím... -Čo si myslíš?!
-Oci vieš že ťa mám rada ale ak mamu podvádzaš nehovorím že to robíš ale všetko tomu nasvedčuje tak ti to nikdy neodpustím a mňa a Sabínu už nikdy neuvidíš!
-Valentína? Ešte aj ty?! -Áno oci aj ja pretože mama kvôli tebe sa trápi a tebe to je jedno a chodíš si za niakou inou ženou! -Valentína nechaj nás samých. Povedala mama keď vyšla s izby... -Mami chcem byť pri tom. -Povedala som Valentína choď do svojej izby a zatvor dvere. Toto je len medzi rodičmi. A tak som poslúchla a išla do izby a zatvorila dvere ale aj steny majú uši a cez dvere to bolo počuť ešte viac. -Rado, prečo to robíš prečo ničíš rodinu?!
-Veronika vravím ti nemám milenku! -Tak prečo potom tie neskoré príchody domov, spávanie mimo domu v práci hm?! -Vravím ti máme v poslednej dobe veľa práce a pracujem aby som si uživil rodinu a niekedy preto nie som doma lebo som na služobných cestách a spávanie niekedy v práci lebo som tak unavený že zaspím v práci.... Rozumieš Veronika?? A podvádzať by som ťa nikdy nedokázal! Veľmi ťa ľúbil a ty to vieš... -Rado ja ti neverím!
-Fajn tak mi never uvidíme sa zajtra ahoj! Oco buchol dvermi a odišiel, mama sa rozplakala a sadla si na stoličku ja som vyletela s izby ako strela a utekala som za mamou. -Mami, to bude v pohode napi sa vody. Utešovala som ju aj keď som vedela že nič nebude dobré rodičia sa pred tým nikdy takto nehádali boli k sebe milý, úprimný a hlavne sa mali radi!
-Valentína ja už nevládzem... -Mami už sa netráp poď si trochu oddýchnuť ja sa o Sabínu keď vstane postarám. Len sa letno pousmiala dala mi pusu na líce a išla si ľahnúť.
Pokračovanie nabudúce :).
Ak sa vám páči môžte

Ďakujem :).
Bajušik ;)


